Svätá stolica vyzvala OSN k správnemu postoju k ochrane práv dieťaťa

Apoštolský nuncius a stály pozorovateľ Svätej stolice pri OSN v New Yorku arcibiskup Francis Chullikatt minulý týždeň vystúpil v rámci 68. valného zhromaždenia OSN k bodu venovanému Dohovoru o podpore a ochrane práv dieťaťa. Ako povedal na zasadnutí výboru k tejto problematike vo štvrtok 17. októbra, „každému dieťaťu musí byť v prvom rade zaručené právo narodiť sa“, s čím súvisí aj povinnosť štátu prijať konkrétne opatrenia na podporu úlohy rodičov pri výchove svojich detí.

V súvislosti s tohtoročnou Správou generálneho tajomníka OSN o stave Dohovoru o právach dieťaťa (A/68/257), ktorá upozorňuje na zvýšenú detskú úmrtnosť, Mons. Chullikatt poukázal na Šiesty článok dohovoru, ktorým zmluvné strany uznali „prirodzené právo dieťaťa na život, zachovanie života a rozvoj“. Cieľom OSN by preto podľa arcibiskupa Chullikatta malo byť predchádzanie úmrtiam detí pred narodením i po ňom: „Medzi kľúčové faktory pre dosiahnutie tohto cieľa Správa zaraďuje zdravie matiek. Potvrdzuje to aj logika samotného Dohovoru, ktorý dieťaťu priznáva právo na zdravotnú starostlivosť pred narodením aj po narodení (článok 24 [d]). Takéto ustanovenie má však význam iba vtedy, ak je nenarodenému dieťaťu najskôr poskytnuté právo na život a prežitie. Toto súhlasí s tým, ako moja delegácia chápe definíciu termínu «dieťa» v Dohovore, ktorý ho v článku 1 určuje explicitne hornou vekovou hranicou 18 rokov (terminus ad quem) a implicitne dolnou hranicou (terminus a quo) v preambule jasnou zmienkou o právach dieťaťa «pred a po narodení». Z toho vyplýva, že každému dieťaťu musí byť priznané v prvom rade právo narodiť sa. Ide o právo, ktoré však musí byť rovnako chránené – bez diskriminácie akéhokoľvek druhu, vrátane tej na základe pohlavia či zdravotného stavu alebo politiky diktovanej eugenikou. Teda prenatálna diagnostika vykonávaná s cieľom rozhodnúť, či dieťa bude alebo nebude mať možnosť narodiť sa, je v rozpore s Dohovorom, ktorý moja delegácia považuje za zásadný normatívny prostriedok v súvislosti s právami dieťaťa. Nenarodené dieťa je členom našej ľudskej rodiny a nepatrí do nejakej «podkategórie ľudských bytostí».

Ako apoštolský nuncius uviedol, jeho delegácia reprezentuje holistický pohľad na zdravie a vzdelávanie, čo vo výročnej správe generálny sekretár označuje ako zásadnú povinnosť štátu. Podľa stáleho pozorovateľa Svätej stolice má štát predovšetkým povinnosť prijať konkrétne opatrenia na podporu rodičov v úlohe im vlastnej, a teda vychovávať deti v súlade s Deklaráciou práv dieťaťa. Mons. Chullikatt vyjadril zhodné stanovisko so Správou osobitného spravodajcu o obchodovaní s deťmi, detskej prostitúcii a detskej pornografii, v ktorej sa uvádza, že kľúčovým aspektom pre ochranu detí je predchádzanie tejto trestnej činnosti. Vyzdvihol, že správa venuje veľkú pozornosť nezastupiteľnej úlohe rodiny, ktorá pre dieťa tvorí „prvoradú sféru ochranného prostredia“. Rodičia majú zodpovednosť za zabezpečenie podmienok nevyhnutných pre život dieťa, jeho prežitie a rozvoj. Štáty majú zase povinnosť chrániť, podporovať a posilňovať rodinu v záujme dobra dieťaťa, a to osobitne vzhľadom na ohrozujúce faktory, akými sú chudoba, nezamestnanosť, choroba, zdravotné postihnutie či obmedzený prístup k sociálnym službám, ktoré môžu ovplyvniť schopnosť rodičov postarať sa o svoje deti.

Mons. Chullikatt ďalej vysvetlil stanovisko Svätej stolice nasledovne: „Zatiaľ čo ochrana detských práv sa začína plným rešpektovaním samotných detí vo všetkých fázach ich rozvoja, a to od počatia, rodičia predstavujú nezastupiteľnú úlohu pri ich formácii a vzdelávaní, a rodina je tým pravým miestom pre ich rozvoj, ako to potvrdzuje správa generálneho sekretára. Obrana práv dieťaťa si vyžaduje, ako nevyhnutný dôsledok obranu rodiny, ktorej prospešnosť pre spoločnosť je očividná: je to rodina a nie štát, ktorá poskytuje domov našim deťom, kŕmi ich, učí ich a vychováva z nich ďalšiu generáciu spoločnosti. Pokiaľ ide o výchovu a vzdelávanie detí, ustanovenia tohto Dohovoru nemôžu neopomenúť konkrétne práva a povinnosti rodičov. Dohovor dokonale odzrkadľuje Všeobecnú deklaráciu ľudských práv, ktorá vo svojej preambule rodičom udeľuje privilégium «prednostného práva» (Článok 26.3) vzdelávať svoje deti – čo znamená prednostné právo pred štátom alebo inými aktérmi – obzvlášť v dôležitej oblasti náboženskej slobody, ktorá zahŕňa ľudskú sexualitu, manželstvo a štatút rodiny.“

Stály pozorovateľ Svätej stolice ďalej upozornil, že zo spomínaných práv a povinností rodičov vyplýva tiež základné právo na slobodu náboženského vyznania, ako aj právo rodičov na výber škôl pre svoje deti a zabezpečenie ich náboženskej a morálnej výchovy na základe vlastného presvedčenia.

Vzhľadom k nedávnemu výstupu Výboru OSN pre práva dieťaťa sa Mons. Chullikatt zaoberal aj niektorými prvkami tzv. Všeobecných poznámok č. 14 a 15, ktoré podľa neho poškodzujú záujmy detí. Osobitne poukázal na nepodložené použitie terminológie, ktorá vyjadruje iba mienku členov Výboru. Ako povedal, „výrazy ako «sexuálna orientácia» a «rodová identita» (gender identity), ohľadne ktorých nejestvuje medzinárodný právny konsenzus, sú v týchto Poznámkach použité nepodložene a veľmi nešťastne. Ide napríklad o odporúčanie výboru, aby štát poskytoval deťom vzdelávanie a informácie o sexuálnom zdraví, antikoncepcii a tzv. «bezpečnom» potrate bez súhlasu rodičov, pestúnov či vychovávateľov; odporúčanie štátom, aby podporovali potrat ako metódu plánovania rodiny a poskytovali «informácie a služby pre tzv. sexuálne a reprodukčné zdravie» bez zohľadnenia výhrad vo svedomí prevádzkovateľov. Takéto odporúčania sú obzvlášť zavrhnutiahodné. Žiaden potrat nie je nikdy bezpečný, pretože zabíja život dieťaťa a poškodzuje matku.“

Arcibiskup Chullikatt následne v mene Svätej stolice predniesol túto výzvu: „Svätá stolica naliehavo vyzýva Výbor, aby zrevidoval všeobecné komentáre v súlade so svojimi smerodajnými medzinárodnými nástrojmi: počnúc samotným Dohovorom, ktorý potvrdzuje právo dieťaťa na život «pred a po narodení» (Preambula, ods. 9), právo svedomia a plné rešpektovanie práv, zodpovedností a povinností rodičov vzhľadom na ich deti, a tiež so zahrnutím toho, čo explicitne potvrdila Medzinárodná konferencia o populácii a rozvoji (ICPD), že potrat nemožno nikdy podporovať ako metódu plánovaného rodičovstva.“
Na záver apoštolský nuncius a stály pozorovateľ Svätej stolice pri OSN v New Yorku arcibiskup Francis Chullikatt povzbudil medzinárodné spoločenstvo k podpore jasných princípov jedného z najuznávanejších dohovorov v rámci medzinárodného práva, akým je Dohovor o právach dieťaťa, aby tak „svojím dielom prispeli k otvorenosti voči tomu daru a bohatstvu života, ktorým je dieťa, a tak podporili spoločné dobro všetkých ľudí, dosiahnutie ktorého zostáva «jediným dôvodom existencie verejnej autority».“ –mf, jb–