Rozhovor s kard. Jozefom Tomkom po návrate z misie v Srbsku

Emeritný prefekt Kongregácie pre evanjelizáciu národov kardinál Jozef Tomko sa ako osobitný vyslanec Svätého Otca zúčastnil na oslavách 1700. výročia Milánskeho ediktu, ktoré sa konali 6. októbra 2013 v srbskom Niši a v nasledujúci deň 7. októbra v Podgorici v Čiernej Hore. Po návrate do Ríma kardinál Tomko poskytol pre Vatikánsky rozhlas rozhovor, v ktorom objasnil význam výročia a priblížil svoje poslanie reprezentanta Katolíckej cirkvi na oslavách usporiadaných početnými pravoslávnymi cirkvami. Oslavy v Niši a Pogorici mali podľa jeho slov mimoriadne slávnostný liturgický ráz a bolo na nich aj ekumenické zastúpenie.

Srbské mesto Niš, rodisko cisára Konštantína Veľkého, označovaného v pravoslávnych cirkvách titulom svätý, je podľa kardinála Tomka pre nás aj pripomienkou niekdajšej jednoty Cirkvi Východu a Západu. Mesto Podgorica, v ktorom sa konala posviacka novej katedrály, si podľa jeho svedectva udržiava v povedomí pamiatku sv. Cyrila a Metoda, ktorí tadeto mohli prechádzať na ich ceste do Ríma. Dnešné hlavné mesto Čiernej Hory Podgorica, niekdajší Titograd, stojí na mieste starovekej Diokley, mesta pomenovanom po cisárovi Diokleciánovi a sídla miestnej cirkvi, ktorú Ján Pavol II. pridelil kardinálovi Jozefovi Tomkovi ako titulárnu diecézu pri jeho vysviacke za arcibiskupa. Na otázku, o čom bude po návrate z misie v Srbsku a Čiernej Hore hovoriť Svätému Otcovi, kardinál Tomko odpovedá:

„To jedno chcem zdôrazniť, čo tam bolo výrazné, aspoň pre mňa, že sme si takí blízki, čo sa týka viery, čo sa týka liturgie. Sú niektoré veci, ktoré bezpochyby treba dialógom vyriešiť, ale to, čo nás spája je také široké, že podľa mňa, keď sme si takí blízki, tak aby sa to prejavilo aj nejakým spôsobom viac navonok, aby sme vedeli nájsť cestu. Aby sme mohli premôcť to, čo aj my na Slovensku cítime, prekážky vnútorné, ktoré sú viac azda psychologické a emotívne, ako vieroučné. Tých vieroučných je menej, i keď sú veľmi dôležité... Takže ekumenická priorita číslo jeden je pre mňa práve táto: smerom na pravoslávie, aby sme si čím skôr ponajprv vymodlili a aj sa dopracovali k jednote...“
Zhováral sa Jozef Bartkovjak SJ.