Pápež v rannej homílii o našom modlárstve a pokrytectve

Modlárstvo a pokrytectvo nie sú zriedkavosťou ani v živote kresťanov. Na tieto dve neresti poukázal pápež František v homílii svätej omše, ktorú slávil v Dome sv. Marty v utorok 15. októbra. Za návod, ako sa uchrániť pred týmto pokušením, označil Svätý Otec praktizovanie prikázania lásky k Bohu a k blížnemu. Upozornil na nebezpečenstvo byť „apoštolom vlastných predstáv“ alebo ctiteľom vlastného blaha namiesto Boha. Varoval pred ohováraním iného len preto, že nespĺňa určité kritériá a zabúdať pritom, že nové prikázanie kresťanstva je láska k blížnemu bez podmienky ‚ak‘ a bez poznámky ‚ale‘. Pápež vo svojej úvahe o nástrahách, ktoré narušujú život viery, vyšiel zo slov sv. Pavla (Rim 1, 16-25). Hovoril o ľuďoch, ktorí „hoci Boha poznali, neoslavovali ho ako Boha, ani mu nevzdávali vďaky“, radšej uctievali tvory namiesto Stvoriteľa. A toto modlárstvo podľa slov Svätého Otca „udúša vieru“.

„Ale pretože my všetci potrebujeme uctievať, keďže máme v sebe vtlačenú Božiu pečať, keď neuctievame Boha, uctievame stvorenie. A to je prechod od viery k modlárstvu. Modloslužobníci nemajú dôvod na ospravedlnenie, lebo hoci poznali Boha, neuznávali ho ako Boha, ani mu neďakovali. Ako vyzerá cesta modlárov? To Pavol hovorí jasne: «Stratili sa vo svojich myšlienkach a ich nerozumné srdce sa zatemnilo.» Je to egoizmus ich vlastného zmýšľania, uvažovania, akoby boli všemohúcimi: čo si myslím ja, to je pravda, uvažujem správne, konám správne.“

Sv. Pavol kritizoval pred dvetisíc rokmi modloslužobníkov, ktorí sa klaňali plazom, vtákom, štvornožcom. Hoci by sa zdalo, že toto nie je problém dneška, pápež tvrdí, že bezbožnosť a modlárstvo si našli iné formy:

„Aj dnes existuje mnoho modiel a aj dnes existuje mnoho modloslužobníkov, ktorí si myslia, že sú múdri. Aj medzi nami kresťanmi! Rešpektujem tých, ktorí nie sú kresťania, nechcem hovoriť o nich. Ale medzi nami – takpovediac v rodine – sú mudrci, ktorí vedia všetko... Oni sa stali hlupákmi a zamenili slávu nesmrteľného Boha za podobu vlastného ja, svojich myšlienok, vlastného pohodlia... (...) Nie je to len vec minulosti, aj dnes jestvujú modly. Všetci máme vo svojom vnútri nejakú skrytú modlu. Môžeme sa pýtať pred Bohom: Čo je tou mojou skrytou modlou? To, čo zaberá Pánovo miesto!“

Kým sv. Pavol nazýva hlupákmi modloslužobníkov, v evanjeliu dňa (Lk 11, 37-41) Ježiš takto nazýva farizejov po tom, ako je jeden z nich pobúrený, že sa Ježiš pred stolovaním neumyl. «Vy, farizeji, čistíte čašu a misu zvonka, ale vaše vnútro je plné lúpeže a neprávosti» – namieta Ježiš a dodáva: Rozdajte ako almužnu to, čo máte vnútri a všetko vám bude čisté.

„Ježiš radí: Nepozerajte na zdanie, choďte priamo k pravde. Nádoba je nádoba, ale oveľa dôležitejšie je to, čo je v nádobe, teda jedlo. Ale ak si namyslený, karierista, ambiciózny, ak si človekom, ktorý sa rád chváli sám sebou, pretože si myslíš, že si dokonalý, zriekni sa niečoho, daj nejakú almužnu, a tak lieč svoje pokrytectvo. Pánova cesta je uctievať Boha, jeho milovať nadovšetko a milovať blížneho. Je to také jednoduché, ale aj také ťažké! Je to možné len s pomocou milosti. Prosme si túto milosť.“ –jk–