Pápež František: Katechéza z otvorenia Mariánskych dní
V sobotu 12. októbra sa na Námestí sv. Petra začali Mariánske dni pri príležitosti
Roka viery za účasti pápeža Františka. Svätý Otec si uctil sochu Fatimskej Panny Márie
prinesenú z portugalskej svätyne, spolu s veriacimi rozjímal nad siedmimi bolesťami
Panny Márie – Via Matris a následne predniesol katechézu. Nasleduje jej plné
znenie:
„Drahí bratia a sestry, toto stretnutie v rámci Roka viery je venované
Panne Márii, Matke Kristovej a Matke Cirkvi, našej Matke. Jej socha, prinesená z Fatimy,
nám pomáha cítiť jej prítomnosť medzi nami. Je to skutočnosť: Mária nás vždy privádza
k Ježišovi. Je to žena viery, pravá veriaca. Môžeme sa pýtať: aká bola Máriina viera?
1.
Prvým prvkom jej viery je toto: viera Márie rozväzuje uzol hriechu (porov. Lumengentium, 56). Čo to znamená? Konciloví otcovia si vypožičali výraz sv.
Ireneja, ktorý hovorí: «Uzol neposlušnostiEvybolrozviazanýposlušnosťouMárie.
ČoEva svojou neverou zviazala,Panna
Máriasvojouvierou rozviazala» (Adversus Haereses
III, 22, 4). Toto je uzol neposlušnosti, uzol nevery. Keď dieťa neposlúcha matku alebo
otca, mohli by sme povedať, že tvorí malý uzlík. To sa stáva, keď si dieťa uvedomuje,
čo robí, a to najmä v prípade klamstva. V tej chvíli nedôveruje svojej matke a otcovi.
Vy viete, ako často sa to stáva! Potom je potrebné vzťah s rodičmi očistiť a naozaj
sa žiada ospravedlnenie, aby sa obnovila harmónia a dôvera. Niečo podobné sa deje
v našom vzťahu s Bohom. Keď ho nepočúvame, nehľadáme jeho vôľu, konáme konkrétne kroky,
ktoré ukazujú na nedostatok dôvery v neho – a to je hriech –,v našom vnútri sa vytvára
akoby uzol. A tieto uzly nás oberajú o pokoj a veselosť. Sú nebezpečné, pretože viaceré
uzly môžu vytvoriť zauzlenie, ktoré je vždy bolestivé a stále ťažšie sa rozmotáva.
Božiemu milosrdenstvu, ako vieme, nič nie je nemožné! Aj tie najzamotanejšie uzly
sa rozväzujú jeho milosťou. A Mária, ktorá svojím «áno» otvorila dvere Bohu, aby rozviazal
uzol dávnej neposlušnosti, je matkou, ktorá nás trpezlivo a láskavo privádza k Bohu,
aby ako milosrdný Otec rozviazal uzly, ktoré sú na našej duši. Každý z nás ich má
niekoľko a môžeme sa sami seba opýtať: Aké uzly sú na mojom živote? ‚Otče, tie moje
sa nedajú rozmotať!‘ Ale, to je omyl! Všetky uzly srdca, všetky uzla svedomia môžu
byť rozmotané. Prosím Máriu, aby mi pomohla dôverovať v Božie milosrdenstvo, aby som
sa dokázal zmeniť? Ona, žena viery, nám istotne povie: „Choď za Pánom. On ti rozumie.“
A ona, Matka, nás berie za ruku a privádza do náručia milosrdného Otca.
2.
Druhý prvok: Máriina viera dáva Ježišovi ľudské telo. Koncil hovorí: «Pre
svoju vieruaposlušnosť, zatienená Duchom
Svätým, porodila na zemi, bez styku s mužom, samého Otcovho Syna» (Lumengentium, 63). Toto je bod, ktorý cirkevní otcovia veľmi zdôrazňovali: Mária
počala Ježiša vo viere a potom v tele, keď povedala «áno» posolstvu, s ktorým sa Boh
obrátil na ňu skrze anjela. Čo to znamená? Že Boh sa nechcel stať človekom ignorujúc
našu slobodu, chcel prejsť slobodným súhlasom Panny Márie, a to prostredníctvom jej
«áno». Opýtal sa jej: «Si ochotná?» A ona povedala: «Áno.»
Ale to, čo sa stalo
v panenskej matke jedinečným spôsobom, deje sa na duchovnej úrovni aj v nás, keď prijímame
Božie slovo s dobrým a úprimným srdcom a žijeme podľa neho. Deje sa to, akoby si Boh
vzal naše telo, prichádza žiť v nás, aby prebýval v tých, ktorí ho milujú a zachovávajú
jeho slovo. Nie je ľahké pochopiť to, ale je ľahké pocítiť to v srdci. Myslíme si,
že inkarnácia Ježiša je len faktom minulosti, ktorý sa nás osobne netýka? Veriť v
Ježiša znamená ponúknuť mu naše telo, s pokorou a odvahou Márie, aby mohol aj naďalej
žiť medzi ľuďmi. Znamená to ponúkať naše ruky, aby hladili malých a chudobných, naše
nohy, aby kráčali v ústrety bratom, naše ramená na podporu tých, ktorí sú slabí, aby
pracovali na vinici Pánovej. Našu myseľ, aby uvažovala a robila plány vo svetle evanjelia,
a predovšetkým ponúknuť naše srdce, aby milovalo a robilo royhodnutia v súlade s Božou
vôľou. Toto všetko je výsledkom pôsobenia Ducha Svätého. Sme takto Božími nástrojmi,
aby Ježiš pôsobil vo svete skrze nás.
3. A posledným prvkom je Máriina viera
ako cesta. Koncil potvrdzuje, že Mária «napredovala na ceste viery»
(Lumengentium, 58). Preto nás predchádza na tejto púti, sprevádza
nás a podporuje nás. V akom zmysle bola Máriina viera cestou? V tom zmysle, že celý
jej život bol nasledovaním jej Syna: On, Ježiš, je cesta! Napredovať vo viere, postupovať
na tejto duchovnej púti, ktorou je viera, nie je nič iné ako nasledovať Ježiša, načúvať
mu a nechať sa viesť jeho slovom, vidieť, ako sa správa a kráčať po jeho stopách,
s jemu vlastnými pocitmi a postojmi. A aké sú pocity a postoje Ježiša?
Pokora,
milosrdenstvo, blízkosť, ale tiež rázne odmietnutie pokrytectva, falošnosti, modlárstva.
Ježišova cesta je cesta lásky, vernej až do konca, až k obeti života, je to cesta
kríža. Preto cesta viery vedie cez kríž. Panna Mária to pochopila hneď na začiatku,
keď Herodes chcel zabiť novorodeného Ježiša. Ale potom sa tento kríž stal ťažším,
keď bol Ježiš opovrhovaný. Mária bola stále s Ježišom, nasledovala Ježiša uprostred
ľudu a počúvala znevažovania a nenávistné reči tých, ktorí Pána nemali v láske. Tento
kríž ona niesla! Takže Máriina viera čelila nepochopeniu a pohŕdaniu. Keď prišla Ježišova
hodina, teda hodina jeho utrpenia, vtedy bola Máriina viera plamienkom v noci, plamienkom
v úplnej tme.
V noci Bielej soboty Mária bdela. Jej plamienok, malý, ale jasný,
svietil až do úsvitu vzkriesenia. A keď prišla zvesť, že hrob je prázdny, jej srdce
zaplnila radosť z viery, kresťanskej viery v smrť a vzkriesenie Ježiša Krista.
Pretože viera nás vždy vedie k radosti a Mária je Matkou radosti, učí nás kráčať touto
cestou radosti a prežívať radosť! Toto je vrcholný bod, táto radosť, toto stretnutie
Ježiša a Márie. Predstavme si, ako sa odohralo... Toto stretnutie je kulminujúcim
bodom na ceste viery Panny Márie a celej Cirkvi. Ako je to s našou vierou? Udržiavame
jej plameň ako Mária, aj v ťažkých chvíľach, chvíľach temnoty? Pocítil som radosť
z viery?
V dnešný večer, Matka, ti ďakujeme za tvoju vieru, vieru silnej a
pokornej ženy, a obnovujeme našu odovzdanosť do Tvojej ochrany, Matka našej viery.
Amen.“