Pápež František k 50. výročiu encykliky Pacem in terris

Pri príležitosti 50. výročia vydania encykliky Pacem in terris blahoslaveného Jána XXIII. sa včera vo Vatikáne začala trojdňová konferencia. Dnes jej účastníkov prijal pápež František na audiencii. Prinášame plné znenie jeho príhovoru.

Drahí bratia a sestry, dobrý deň!
Spolu s vami si dnes pripomínam historickú encykliku Pacem in terris, vydanú blahoslaveným Jánom XXIII. 11. apríla 1963. Z Božej prozreteľnosti sa toto stretnutie koná práve krátko po oznámení jeho kanonizácie. Všetkých vás pozdravujem, osobitne kardinála Turksona, a ďakujem mu za slová, ktoré mi adresoval aj vo vašom mene.

Tí starší spomedzi nás si dobre pamätáme obdobie encykliky Pacem in terris. Bolo to obdobie vrcholu tzv. studenej vojny. Na konci roka 1962 sa ľudstvo ocitlo na pokraji jadrovej svetovej vojny a pápež vydal dramatickú a naliehavú mierovú výzvu a apeloval na všetkých, ktorí mali zodpovednosť moci, keď povedal: «Aby s rukou na srdci počúvali úzkostné volanie, ktoré stúpa k
nebu zo všetkých miest na zemi, od nevinných detí až po starých ľudí, od jednotlivcov po komunity: Mier, mier!» (Rozhlasová správa, 25. októbra 1962). Bolo to zvolanie adresované ľuďom, ale aj vrúcna prosba k nebu. Dialóg, ktorý sa potom medzi veľkými proti sebe stojacimi blokmi s ťažkosťami začal, viedol počas pontifikátu iného pápeža, blahoslaveného Jána Pavla II., ku prekonaniu tejto fázy a otvoreniu sa pre slobodu a dialóg. Semiačka mieru rozosiate blahoslaveným Jánom XXIII. priniesli svoju úrodu. A predsa, napriek tomu, že padli múry a železné opony, svet naďalej potrebuje pokoj a
odkaz Pacem in terris zostáva silne aktuálny.

1. Čo je však základom budovania pokoja? Encyklika Pacem in terris to chce pripomenúť všetkým: Spočíva v nadprirodzenom pôvode človeka, spoločnosti a samotnej autority, ktorá má zodpovednosť za to, aby jednotlivci, rodiny, rôzne spoločenské skupiny a štáty žili vo vzťahoch spravodlivosti a solidarity. Budovanie mieru podľa vzoru Ježiša Krista je teda úlohou všetkých ľudí, a to prostredníctvom týchto dvoch ciest: podporovaním a uplatňovaním spravodlivosti v pravde a láske, a prispievaním každého podľa jeho schopností k integrálnemu ľudskému rozvoju, podľa logiky solidarity.

Pri pohľade na našu súčasnú realitu sa pýtam, či sme porozumeli tejto lekcii Pacem in terris. Zaujímalo by ma, či sú slová spravodlivosť a solidarita len v našom slovníku, alebo všetci pracujeme na tom, aby sa stali realitou. Encyklika blahoslaveného Jána XXIII. nám jasne pripomína, že nemôže nastať skutočný mier a harmónia, ak nebudeme pracovať v prospech spravodlivejšej a solidárnejšej spoločnosti, ak neprekonáme egoizmus, individualizmus a skupinové záujmy, a to na všetkých úrovniach.

2. Poďme trochu ďalej. Aké dôsledky prináša poukázanie na nadprirodzený pôvod človeka, spoločnosti a samotnej autority? Pacem in terris je vyjadrením tohto základného dôsledku: hodnoty človeka, dôstojnosti každej ľudskej bytosti, ktoré treba vždy podporovať, rešpektovať a chrániť. A garantované musia byť nielen hlavné občianske a politické práva, tvrdí blahoslavený Ján XXIII., ale každému musí byť ponúknutá možnosť reálneho prístupu k základným prostriedkom na živobytie, k jedlu, vode, bývaniu, zdravotnej starostlivosti, vzdelaniu a možnosti založiť si rodinu a postarať sa o jej živobytie. Toto sú ciele, ktoré majú nezameniteľnú prioritu na národnej i medzinárodnej úrovni a sú meradlom dobra. Od nich závisí trvalý mier pre všetkých. A je tiež dôležité dať priestor bohatej škále združení a medzičlánkov, ktoré v logike subsidiarity a v duchu solidarity sledujú tieto ciele. Samozrejme, že encyklika potvrdzuje ciele a prvky, ktoré sú nadobudnuté v dôsledku nášho spôsobu uvažovania, ale musíte sa pýtať: sú naozaj obsiahnuté aj v realite? Odrážajú sa po päťdesiatich rokoch v skutočnom vývoji našej spoločnosti?

3. Encyklika Pacem in terris nemá v úmysle povedať, že je povinnosťou Cirkvi, aby dala konkrétne pokyny k otázkam, ktoré musia byť pre svoju komplexnosť ponechané na voľnú diskusiu. V záležitostiach politických, ekonomických a sociálnych nie dogma poukáže na praktické riešenia, ale dialóg, načúvanie, trpezlivosť, rešpekt, úprimnosť, a tiež ochota prehodnotiť svoj názor. Koniec koncov, mierový apel pápeža Jána XXIII. v roku 1962 mal za cieľ usmerniť medzinárodnú diskusiu v duchu týchto cností.

Základné princípy Pacem in terris môžu účinne usmerňovať štúdium a diskusiu o nových veciach – „res novae”, ktorými sa zaoberá vaša konferencia: naliehavosť výchovy, vplyv masovokomunikačných prostriedkov na svedomie ľudí, prístup k prírodným zdrojom zeme, dobré a zlé využitie výsledkov biologického výskumu, preteky v zbrojení a bezpečnostné opatrenia na národnej a medzinárodnej úrovni. Globálna ekonomická kríza, ktorá je vážnym príznakom nedostatku úcty k človeku a k pravde pri robení rozhodnutí zo strany vlád i občanov, hovorí jasnou rečou. Pacem in terris naznačuje líniu, ktorá začína od pokoja, ktorý treba budovať v srdciach ľudí, a vedie k prehodnoteniu nášho modelu rozvoja a opatrení na všetkých úrovniach, aby náš svet bol svetom pokoja. Pýtam sa, či sme ochotní prijať toto pozvanie.

Keď hovoríme o pokoji, keď hovoríme o neľudskej svetovej hospodárskej kríze, ktorá je vážnym príznakom nedostatku úcty k človeku, nemôžem nespomenúť, s veľkou bolesťou, množstvo obetí ďalšieho tragického stroskotania, ku ktorému došlo dnes na mori pri Lampeduse. Tlačí sa mi na jazyk slovo hanba! Je to hanba! Modlime sa spoločne k Bohu za tých, ktorí stratili svoje životy. Za mužov, ženy, deti, za rodiny a za všetkých utečencov. Zjednoťme naše úsilie, aby sa podobné tragédie už neopakovali! Iba rozhodná spolupráca všetkých môže pomôcť, aby sa im predišlo.

Vážení priatelia, nech nám Pán na príhovor Panny Márie Kráľovnej pokoja pomáha vždy prijímať do nášho vnútra pokoj, ktorý je darom vzkrieseného Krista a neustále pracovať s odhodlaním a kreativitou pre spoločné dobro.

Preklad: sr. Jaroslava Kochjarová CJ