Svätý Otec zriadil „Radu kardinálov“ v pôvodnom osemčlennom zložení
Pápež František formou dnes zverejneného chirografu ustanovil „Radu kardinálov“,
ktorej úlohou je pomáhať mu pri spravovaní Cirkvi a pri skúmaní projektu revízie Apoštolskej
konštitúcie Pastor bonus o Rímskej kúrii. Členmi novozriadenej rady sú tí istí
ôsmi členovia poradnej skupiny, ktorých vymenoval už 13. apríla: Giuseppe Bertello,
predseda Governatorátu Mestského štátu Vatikán, Francisco Javier Errazuriz Ossa, emeritný
arcibiskup Santiaga de Chile, Oswald Gracias, arcibiskup Bombaja (India), Reinhard
Marx, arcibiskup Mníchova-Freisingu, Laurent Monswengo Pasinya, arcibiskup Kinshasy
(Demokratická republika Kongo), Sean Patrick O’Malley, arcibiskup Bostonu, George
Pell, arcibiskup Sydney, Óscar Andrés Rodríguez Maradiaga, arcibiskup Tegucigalpy
(Honduras).
Obsah spomenutého dokumentu dnes bližšie vysvetlil riaditeľ Tlačového
strediska Svätej stolice P. Federico Lombardi SJ na popoludňajšom brífingu. Zdôraznil,
že táto rada, ako už napovedá sám názov, má poradný charakter. Má dva hlavné ciele:
pomôcť vo vedení univerzálnej Cirkvi a študovať návrh revízie Apoštolskej konštitúcie
Pastor bonus o Rímskej kúrii. Predmetom konzultácií Svätého Otca
s kardinálmi teda nie je iba reforma kúrie, ale aj otázky spravovania univerzálnej
Cirkvi. Pre pápeža , ako povedal páter Lombardi, je aj toto veľmi dôležité, a azda
ešte dôležitejšie. „Členovia novozriadenej Rady kardinálov
súznámi. Ide oosemkardinálov,
ktoríboli vybraníz rôznychčastísveta, pričom sú zastúpené všetky kontinentyalebočastisveta: Južná, StrednáiSeverná Amerika, Ázia, Európa,
AfrikaaAustrália. Aďalej
je topredsedaGovernatorátuako
zástupca Ríma. Okrempredsedu Governatorátusú
všetcikardinálitiežarcibiskupmi,
boli alebosúarcibiskupmi veľkýchdiecéz,
takže súkardinálmi a zároveňzástupcamibiskupstiev, ako vysokokvalifikovaníčlenovia
biskupského zboru. Ide teda o kardinálovpastierov,
sveľkou skúsenosťou s problémamiCirkvivosvete.“
Ako poznamenal páter Lombardi, pápež
môže podľa potreby slobodne upraviť počet a zloženie Rady kardinálov. Ako ďalej vysvetlil,
práca Rady kardinálov môže byť kolektívna, ale môže mať aj podobu individuálnych konzultácií.
Nemusia teda pracovať výlučne skupinovo. Rada kardinálov nemá ani pevne zadefinovaný
vzťah voči iným inštitúciám: „Chirograf vyslovene nehovorí o špecifickom
vzťahu s inými inštitúciami, ďalšími skupinami alebo komisiami.
Ale zdá sa, že je jasné, že sa prezentuje ako skupina konzília Svätého Otca, nie ako
nejaká štruktúra v správe Cirkvi, aspoň nie v aktuálnej fáze. Nejde
o zbor, ktorý by musel vypracovávať dokumenty a robiť rozhodnutia.
Môžu predkladať návrhy, ponúkajú svoju službu pápežovi, rozhodnutia sú potom
vecou pápeža.“
Hovorca Vatikánu ďalej charakterizoval celkový štýl riadenia,
aký využíva pápež František, charakteristický častým konzultovaním. Poznamenal, že
novozriadenú Radu kardinálov možno vnímať ako „ďalší nástroj, ktorýobohacujevedenie Cirkvinovýmspôsobomkonzultácií,tedaobohatenieuždostupných nástrojovSvätého Otca preriadenie Cirkvi.Vieme, žepápežhovorilužpriniekoľkýchpríležitostiachanajmätiežvposlednomrozhovoreuverejnenom
vLa Civiltà Cattolica, že tentospôsobriadenia mu umožňuječasté využívaniekonzultovania,
pričom vychádza zosobnej skúsenosti. Pripomeňme
aj iné formykonzultácie, ktorépápežuž
využívaalebomieni využívať: nedávnouskutočnilstretnutiesvedúcimidikastérií kúrie, vymenoval členov komisie
zameranej na ekonomicko-administratívne aspekty a hovorilvýslovne o obnovemetódy práce Synody.
Amyslím si, žev pomerne
krátkej dobe sa dozvieme,akésúnovéspôsoby, prostredníctvom ktorýchmôžeSynoda
pôsobiťvriadnejalebomimoriadnejforme. Potomjetuzaiste
ajcelkovýrozmernávštevAd
limina.Je to nepretržitý proces načúvaniaakonverzáciemedzipápežomabiskupmivosvete. A
pokiaľ ide orozhovory, vieme, žeich má mnoho, pretože jehodeň jedlhý,
intenzívny,atedazhromažďujenázory, radí saochotneačasto. Ale samozrejmenajdôležitejšími formamikonzultáciív Cirkvi budúsynody, ďalej
zasadnutiavedúcichdikastériísichnajbližšímispolupracovníkmiatáto skupina, ktorábola dnes zriadená.“
Kľúčovými
slovami na vyjadrenie tejto metódy riadenia sú podľa pátra Lombardiho „synodalita“
a „rozlišovanie“: „Synodalita ako myšlienka kráčať spolu: jedna
Cirkev, ktorá kráča spolu so svojimi rôznymi zložkami a pápež je na ceste s
touto Cirkvou. Druhým kľúčovým slovom je rozlišovanie, ktoré je
hľadaním Božej vôle cez časté a vytrvalé konzultácie.“
Znenie
chirografu, pápežom vlastnoručne podpísaného dokumentu, ktorým zriadil Radu
kardinálov, je nasledovné: Medzi návrhmi, ktoré vzišli z generálnych kongregácií
kardinálov pred konkláve bolo aj odporúčanie zriadiť menšiu skupinu členov episkopátu
pochádzajúcich z rôznych častí sveta, s ktorou by Svätý Otec mohol individuálne alebo
kolektívne konzultovať osobitné otázky. Od svojho zvolenia na Rímsky stolec som mal
príležitosť viac ráz uvažovať nad touto témou, presvedčený o tom, že takáto iniciatíva
by bola veľmi nápomocná pri vykonávaní pastoračnej služby Petrovho nástupcu, ktorú
sa mi bratia kardináli rozhodli zveriť.
Z tohto dôvodu som dňa 13. apríla oznámil
zriadenie spomínanej skupiny a súčasne som určil mená tých, ktorí boli povolaní za
jej členov. Teraz, po zrelej úvahe, považujem za vhodné, aby taká skupina bola prostredníctvom
tohto chirografu ustanovená ako „Rada kardinálov“, s úlohou pomáhať mi v spravovaní
univerzálnej Cirkvi a skúmať projekt revízie Apoštolskej konštitúcie Pastorbonus o Rímskej kúrii. Táto bude pozostávať z tých istých osôb, ktoré boli
už skôr určené, na ktoré sa bude možné obrátiť aj ako na radu aj jednotlivo, v záležitostiach,
ktoré z času na čas budem považovať za hodné pozornosti. Spomenutá rada, ktorú si
čo do počtu členov vyhradzujem zostaviť tak, ako bude najvhodnejšie, bude ďalším vyjadrením
biskupského spoločenstva a pomoci pre munus petrinum [Petrov úrad], ktorú biskupský
zbor rozídený po celom svete môže ponúknuť. Vydané v Ríme u Svätého Petra 28. septembra
roku 2013, v prvom roku pontifikátu. František