Kard. Jozef Tomko: Pápež František naďalej udivuje

Pravidelný príhovor otca kardinála Jozefa Tomka poslucháčom Vatikánskeho rozhlasu:

„Pápež František naďalej udivuje“. Keď sa taký nadpis objaví vo vatikánskom denníku „L´Osservatore Romano“, tak to nemusí prekvapiť. Ale podobné titulky sa stále viac objavujú v tlači a vo svetských médiách vôbec. Zaujímajú sa o jeho osobu, prejavy a vystúpenia. Rimania sú zvyknutí na veľké stretnutia s pápežmi na námestí sv. Petra na významné sviatky, slávnosti a príležitosti. Vtedy sa veriaci zhromaždia a zaplnia celý priestor vo vnútri kolonády. V poslednom čase sa tu pridávajú ďalšie novoty. Ponajprv, že námestie sa naplňuje každú nedeľu a sviatky, dokonca aj keď silne prší. Okrem toho sa stále častejšie objavujú ľudia, ktorí sa s pápežom ani nemodlia „Anjel Pána“, sú teda neveriaci alebo slabo veriaci.

Osobnosť pápeža Františka priťahuje ľudí. Počúvajú ho napriek tomu, že hovorí o viere. Stále viac vyhľadávajú aj jeho krátke vyjadrenia na twiteri. Obdivujú jeho vystúpenia práve preto, že sú „obyčajné“, jednoduché, prirodzené, prijateľné a zrozumiteľné pre každého. Ostávajú náboženské a pri tom „hlboko ľudské“, sú to prejavy „viery s ľudskou tvárou“. On je jednoducho „normálny“.

Pápež František prekvapuje. Vzbudzuje pozornosť bez toho, aby ju hľadal. Nedávno som si zobral taxík z letiska domov. Šofér mi začal ihneď rozprávať rímskym nárečím o tom, akého „skvelého“ („gagliardo“) pápeža máme a priznal sa, že sa sám vrátil k modlitbe, ktorú už pred rokmi zanechal. Dôvod: „Je jeden z nás“.

Stačí zájsť do holiča a reč ihneď padne na Františka. Na námestí sv. Petra sa ma ľudia pýtajú, kde je ten penzión (Dom sv. Marty), kde má terajší pápež svoj príbytok. Tam bývajú viacerí pracovníci Svätej Stolice a spolu s ním sa stravujú vo veľkej spoločnej jedálni. Keď som s ním koncelebroval o siedmej ráno v domácej kaplnke, ihneď ma pozval na raňajky spolu s inými troma kňazmi pri okrúhlom stole uprostred mnohých kňazov, zamestnaných v rímskej kúrii. Rímski farári dosvedčujú, že v ich farských spoločenstvách preniká nový pastoračný duch, pozornosť ľudí na trpiacich pre rôzne príčiny a
milosrdný prístup.

Farár z ľudovej štvrti Testaccio tvrdí, že na námestí alebo pri káve sa teraz hovorí o pápežovi tak ako sa predtým hovorilo o futbalovom zápase klubu Roma. Farár v západnej štvrti, kde žijú prisťahovalci a Rómovia, otvoril si cestu k ním práve prístupom, aký má František. Veriaci v rímskych farnostiach stále viac zameriavajú pozornosť na oblasti, ktoré pápež František nazýva „perifériou“ v širšom zmysle, to je na rodiny a osoby v ťažkostiach, na starých, chorých a nezamestnaných. Pápež František sa rád predstavuje ako „rímsky biskup“. Rimania si to oceňujú a odpovedajú na jeho výzvy.

Stretnutie rímskeho biskupa s kňazmi Večného mesta v septembri 2013 v Lateránskej bazilike trvalo vyše dvoch hodín a malo vyslovene bratský ráz. Nehanbil sa priznať, že sa cíti kňazom a má z toho radosť. Ale dnešná práca kňaza je aj namáhavá a prináša únavu, pri ktorej si kňaz môže klásť otázky, či si dobre volil svoje povolanie a či jeho činnosť prináša ovocie. František povzbudil kňazov, aby mali odvahu a boli vždy otvorení k potrebám ľudí, najmä keď si žiadajú spoveď. Kňaz nesmie nikdy byť, ani sa zdať funkcionárom. Musí hovoriť pravdu a ostať optimistom aj keď sa v Cirkvi vyskytnú škandály. Cirkev pod nimi nepadne, lebo je v nej veľa neznámych svätých a svätíc a svätosť je silnejšia ako škandály. František znovu zdôraznil, že kňazi majú byť veľmi milosrdní a otvorení najmä k ľudskej biede rôzneho druhu..

Ale činnosť pápeža Františka zasahuje aj do celého sveta. Návšteva na ostrove Lampedusa v južnom Taliansku pritiahla pozornosť celého sveta na africký a ázijský svetadiel, odkiaľ každý deň prichádzajú do Európy na malých nebezpečných loďkách utečenci. Encyklika „Lumen fidei“ („Svetlo viery“) oslovila celú Cirkev a vzbudila záujem aj u iných kresťanov. Účasť na svetových dňoch mládeže v Brazílii bola znakom záujmu o mládež na celom svete. V hlavnom meste Riu uviazol jeho otvorený papamobil v dave ľudí na dvanásťprúdovej ceste. Nebolo vidno ani jedného policajta, ktorý by riadil chaotickú premávku. Ľudia obehávali autá a dostávali sa až k pápežovmu otvorenému autu. On nestratil svoj pokoj a našiel aj pozitívnu stránku tej situácie: „Vďaka menším bezpečnostným opatreniam som mohol byť bližšie k ľuďom, objať ich a pozdraviť. Bezpečnosť spočíva v tom, že dôverujete ľuďom“. Aj pri návšteve v najchudobnejšej štvrti Ria, v slume Varginha, preslávenom drogovou mafiou a kriminalitou, povzbudil k odvahe: „Realitu môžeme zmeniť, človeka môžeme zmeniť. Nezvykajte si na zlo, snažte sa ho poraziť!“

Pápež František neustále vyzýva, aby ľudia boli dobrí a milosrdní k iným a aby si navzájom pomáhali. V Brazílii to vyjadril, keď použil domáce príslovie: „Vždy môžeme priliať vody do fazule“, ktorá je základnou stravou Brazílčanov, kým my by sme povedali: „priliať vody do polievky“. František priťahuje svojím otcovským charakterom, v tomto Svätom Otcovi ľahko vidieť otca. Ako poznamenal arcibiskup zo Sao Paulo, tak sa stal oporným bodom pre mladých, ale aj pre celú spoločnosť. Podľa prieskumu medzi veriacimi i neveriacimi zo septembra 2013, tento pápež je sympatický až 99 percentám.

V lete 2013 prekvapil pápež František nielen svojím telefonovaním osobám na rôznych svetadieloch, ale aj verejnou odpoveďou na otázky neveriaceho hlavného redaktora známeho proticirkevného denníka „La Repubblica“, Eugenia Scalfariho. František použil nepolemický zmierlivý tón a poukázal na to, že aj veriaci a neveriaci môžu ísť spolu hodný kus cesty s ľudskými hodnotami, ktoré nás spájajú. Neveriaci a možno aj niektorí veriaci nečakali takú otvorenosť pre dialóg. Ešte bohatší bol jeho šesťhodinový rozhovor pre jezuitské časopisy, uverejnený 19. septembra 2013, po slovensky vyšiel v revue „Viera a život“.

K pápežovej obľube medzi rôznymi ľuďmi vo veľkej miere prispela jeho neúnavná činnosť na zachovanie mieru. Začlenil sa ňou medzi veľkých pápežov minulého storočia. ktorí sa podobne zapísali do histórie celého ľudstva. Jeho diplomatické a pastoračné úsilie už prinieslo kladné výsledky a udržalo aj bojovných politikov pred napadnutím Sýrie a neznámymi následkami nielen v Prednej Ázii. Toto úsilie pokračuje a žiada si Božiu pomoc, ktorú treba vyprosovať zhora. Štvorhodinová večerná adorácia na preplnenom svätopeterskom námestí dňa 12. septembra ukázala, že ľudia pochopili význam spoločnej modlitby za mier. Bola to akcia, ktorá prekvapila aj neveriacich vo svete.

Pred takým pápežom by mali u nás konečne prestať kritické hlasy proti Svätej stolici.