Rozhovor s pápežom Františkom vyjde v časopise Viera a život

Jezuitské vydavateľstvo Dobrá kniha v Trnave pripravuje do tlače rozhovor so Svätým Otcom Františkom, ktorý poskytol šéfredaktorovi prestížneho talianskeho časopisu La Civiltà Cattolica, pátrovi Antoniovi Spadarovi SJ. V rozsiahlom rozhovore pápež František odpovedá na otázky o svojej duchovnej identite jezuitu, o úlohe Cirkvi v súčasnosti a jej prioritách. Riaditeľ vydavateľstva P. František Sočufka SJ informoval, že slovenský preklad rozhovoru vyjde ako špeciálne číslo časopisu Viera a život, číslo 5/2013 (email: casopisy@dobrakniha.sk). Prinášame z rozhovoru úryvok, v ktorom Svätý Otec hovorí o svojej rehoľnej identite:

Čo znamená pre jezuitu byť pápežom?

Chcem pokračovať v tejto línii a kladiem pápežovi otázku vychádzajúcu z faktu, že je prvým jezuitom, ktorý bol zvolený za rímskeho biskupa: „Ako interpretujete vo svetle ignaciánskej spirituality službu všeobecnej Cirkvi, ku ktorej ste boli povolaný? Čo znamená pre jezuitu byť zvolený za pápeža? Ktorý prvok ignaciánskej spirituality Vám najviac pomáha vykonávať svoju službu?

„Rozlišovanie“, odpovedá pápež František. „Rozlišovanie je jedna z vecí, ktoré Ignác vnútorne najviac rozpracoval. Preňho je to prostriedok vnútorného zápasu, ktorý nám pomáha lepšie spoznávať Pána a zbližša ho nasledovať. Vždy ma oslovovala maxima, ktorou sa opisuje Ignácova vízia: Non coerceri a maximo, sed contineri a minimo divinum est. („Nie je božské byť obmedzovaný najväčším, ale naplniť najmenšie“ - pozn. prekl.) O tejto vete som veľa uvažoval v súvislosti s úradom autority: nebyť obmedzený najväčším priestorom, ale byť schopný zotrvať v najmenšom priestore. Táto cnosť veľkého a malého je veľkodušnosť, ktorá nás podnecuje k tomu, aby sme zo svojho stanoviska vždy upierali pohľad k horizontu. Znamená to robiť každodenné maličkosti s veľkým srdcom otvoreným voči Bohu a blížnym. Znamená to hodnotiť malé veci na pozadí veľkých horizontov, horizontov Božieho kráľovstva.“

„Táto maxima ponúka parametre pre zaujatie správneho postoja pri rozlišovaní, aby sme preciťovali Božské skutočnosti z Božieho uhla pohľadu. Podľa sv. Ignáca veľké princípy sa musia vteliť do konkrétnych okolností miesta, času a osôb. Aj Ján XXIII. postavil svoju službu autority do tejto pozície, keď opakoval maximu: Omnia videre, multa dissimulare, pauca corrigere („Všetko vidieť, mnohé prehliadať, málo naprávať“ - pozn. prekl.), pretože hoci videl všetko, maximálnu dimenziu, rozhodol sa angažovať sa v mále, v minimálnej dimenzii. Je možné mať veľké projekty a uskutočňovať ich tým, že robíme zopár malých vecí. Alebo možno používať slabé prostriedky, ktoré sa napokon ukážu byť účinnejšími než tie silné, ako to píše sv. Pavol v Prvom liste Korinťanom.“

Rozlišovanie vyžaduje čas. Mnohí si napríklad myslia, že zmeny a reformy sa môžu uskutočniť v krátkom čase. Ja sa naproti tomu domnievam, že na položenie základov skutočnej, účinnej zmeny je vždy potrebný čas, čas na rozlišovanie. Rozlišovanie nás však niekedy pobáda k tomu, aby sme to, čo sme pôvodne zamýšľali urobiť potom, urobili hneď. Toto sa mi stalo v posledných mesiacoch. Rozlišovanie sa vždy uskutočňuje v Pánovej prítomnosti, tak, že zachytávame jeho znamenia, počúvame, čo sa deje, čo prežívajú ľudia, najmä chudobní. Moje voľby, aj tie, ktoré sa vzťahujú na bežný život, napríklad rozhodnutie používať jednoduché auto, vychádzajú z duchovného rozlišovania, ktoré je odpoveďou na požiadavky, ktoré vyplývajú z vecí, zo stretnutí s ľuďmi, z čítania znamení čias. Rozlišovanie v Pánovi ma vedie v mojom uplatňovaní služby autority.“

„Musím povedať, že nedôverujem rozhodnutiam urobeným narýchlo. Som vždy skeptický voči prvému rozhodnutiu, teda voči prvej veci, ktorá mi príde na myseľ, keď treba urobiť rozhodnutie. Vo všeobecnosti môžem povedať, že v tomto prípade ide o slepú uličku. Musím čakať, vnútorne hodnotiť, dopriať si potrebný čas. Múdrosť rozlišovania sa dokáže vyrovnať s nevyhnutnou dvojznačnosťou života a pomáha nám nájsť najvhodnejšie prostriedky, ktoré však nie vždy možno stotožniť s tým, čo sa nám zdá veľké a silné.“

Preložil Mgr. Martin Csontos, PhD.

P. Antonio Spadaro SJ je šéfredaktorom časopisu La Civiltà Cattolica, ktorý vychádza od roku 1850. Rozhovor súčasne s časopisom La Civiltà Cattolica (Taliansko) publikujú: Études (Francúzsko), Stimmen der Zeit (Nemecko), Streven (Belgicko), Mensaje (Chile), Obnovljeni život (Chorvátsko), Razon y fe (Španielsko), America (USA), Thinking Faith (Veľká Británia), Orizontes (Grécko), A Szív (Maďarsko), Brotéria (Portugalsko), Viera a život (Slovensko), Signum (Švédsko), Choisir (Švajčiarsko) a Sic (Venezuela). -jb-