Pápež František mladým: Nenechajte sa premôcť neúspechom, zverte sa Ježišovi

Príhovor pápeža Františka mladým počas návštevy sardínskeho mesta Cagliari v nedeľu 22. septembra 2013.

Drahá mládež Sardínie!

Zdá sa, že je tu niekoľko mladých, je to tak? Niekoľko! Niekoľko či veľa? Je vás tu mnoho! Ďakujem, že vás tak veľa prišlo na toto stretnutie! A ďakujem aj vašim „hovorcom“. Keď sa na vás pozerám, spomínam si na Svetové dni mládeže v Riu de Janeiro: niektorí z vás tam boli, no mnohí ich určite sledovali cez televíziu a internet. Bola to veľmi pekná skúsenosť, slávnosť viery a bratstva, ktorá napĺňa radosťou. Rovnakou radosťou, akú cítime aj v dnešný deň. Ďakujme Pánovi a Panne Márii, Našej Panej z Bonarie. Je to ona, kvôli ktorej sa tu dnes stretávame. Modlite sa k nej často, uisťujem vás, že je to dobrá mama! Niektoré vaše „pregunte“, vaše otázky... aj ja tu dnes hovorím dialektom! Niektoré vaše otázky sa uberajú rovnakým smerom. Myslím na evanjelium, na breh Galilejského jazera, kde žili a pracovali Šimon, ktorého neskôr Ježiš nazve Petrom, a jeho brat Ondrej, spolu s Jakubom a Jánom, ktorí boli rovnako bratia, všetci rybári. Ježiš je obklopený davom, ktorý chce počúvať jeho slová, vidí týchto rybárov pri loďkách, ako perú siete. Nastúpi do Šimonovej loďky a žiada ho, aby trochu odrazil od brehu a takto, sediac na lodi, prehovorí k ľuďom. Ježiš z loďky hovorí k ľuďom. Keď skončí, povie Šimonovi, aby zatiahol na hlbinu a spustil siete. Táto požiadavka je pre Šimona skúškou – počujete dobre, je to „skúška“ –, pretože on a ostaní sa práve vrátili z neúspešného nočného rybolovu. Šimon je praktickým a úprimným človekom a Ježišovi hneď povie: „Učiteľ, celú noc sme sa namáhali, a nič sme nechytili.“

Toto je prvý bod: skúsenosť neúspechu. Vo vašich otázkach bola táto skúsenosť: Sviatosť birmovania – či ako sa nazýva táto sviatosť? Birmovka? Nie! Názov sa zmenil na „Sviatosť rozlúčky“. Absolvujú ju a potom odídu z Cirkvi, je to tak, nie? Toto je skúsenosť neúspechu. Potom je tu aj ďalšia skúsenosť neúspechu: mladí, ktorých vo farnosti niet. Vy sami ste o tom hovorili. Táto skúsenosť neúspechu je čímsi, čo sa pokazilo, je sklamaním. Keď sme mladí, plánujeme dopredu, ale často sa stane, že zažijeme neúspech, frustráciu: je to skúška, a je dôležitá! Teraz vám chcem položiť jednu otázku ja, neodpovedajte však nahlas, ale v tichosti. Každý nech sa vo svojom srdci zamyslí, zamyslite sa nad skúsenosťou neúspechu, ktorú ste zažili, uvažujte. Je isté, že takúto skúsenosť máme všetci.

V Cirkvi zažívame túto skúsenosť mnohokrát: kňazi, katechéti, animátori sa často namáhajú, vynakladajú množstvo energie, dávajú do toho všetko, a nakoniec nevidia výsledky, ktoré by korešpondovali s ich úsilím. Hovorili o tom aj vaši „hovorcovia“ v prvých dvoch otázkach. Hovorili o spoločenstve, v ktorom akoby viera trochu vybledla, nie veľa veriacich sa aktívne podieľa na živote Cirkvi, vidieť kresťanov, ktorí sú niekedy unavení a smutní a mnohých mladých, ktorí po prijatí birmovky odchádzajú. Sviatosť rozlúčky, odchodu, ako som povedal. Je to skúsenosť neúspechu, skúsenosť, ktorá nás necháva prázdnymi a
skľúčenými. Je to tak? [Mladí odpovedajú: Áno!] Je to pravda? [Opäť odpovedajú: Áno!]

2. Zoči-voči tejto skutočnosti sa oprávnene pýtate: čo môžeme urobiť? Nechať sa premôcť pesimizmom a nedôverou, je samozrejme to, čo nemáte robiť. Kresťania pesimisti, aké je to len škaredé! Vy mladí nemôžete a nesmiete byť bez nádeje, nádej je súčasťou vášho bytia. Mladý človek bez nádeje nie je mladým, je to človek, ktorý príliš rýchlo zostarol! Nádej je súčasťou vašej mladosti! Ak nemáte nádej, uvažujete príliš vážne... Mladý bez radosti a bez nádeje je človekom plným obáv a nie je viac mladým. A keď mladý človek nemá radosť, keď necíti dôveru v život, keď mladý stratí nádej, kde sa vyberie hľadať kúsok spokojnosti, kúsok pokoja? Bez dôvery, bez nádeje a radosti? Sami viete o obchodníkoch so smrťou, o tých, ktorí predávajú smrť, ktorí ponúkajú cestu vtedy, keď ste smutní, bez nádeje, bez dôvery, bez odvahy! Prosím vás, nezapredajte svoju mladosť tým, ktorí obchodujú so smrťou! Rozumiete mi, o čom teraz hovorím! Všetci mi rozumiete: nepredávajte ju!

Vráťme sa k scéne z evanjelia: Peter v kritickom okamihu hrá o seba samého. Čo mohol urobiť? Mohol sa poddať únave a nedôvere, v domnení, že je to zbytočné a že je lepšie vzdať sa a ísť domov. A čo urobí? S odvahou vyjde zo seba samého a rozhodne sa dôverovať Ježišovi. Hovorí: „Tak dobre: na tvoje slovo spustím siete.“ Dávajte pozor! Nepovie: spoľahnem sa na moje sily, na moje výpočty, na moju zbehlosť skúseného rybára, ale povie „na tvoje slovo“, na Ježišovo slovo! A výsledkom toho je neuveriteľný rybolov, siete sa napĺňajú, až sa takmer trhajú.
Toto je druhý bod: zveriť sa Ježišovi, opakujem, zveriť sa Ježišovi. A keď to hovorím, chcem byť úprimný a povedať vám: neprichádzam sem, aby som vám ponúkal akúsi ilúziu. Prichádzam sem, aby som vám povedal: je Niekto, kto ťa môže posunúť vpred: dôveruj mu! Je to Ježiš! Dôveruj Ježišovi! Ježiš nie je nejakou ilúziou! Zver sa Ježišovi. Pán je stále s nami. Prichádza k brehu nášho života, približuje sa k našim zlyhaniam, k našim slabostiam, hriechom, aby ich zmenil. Nikdy neprestaňte pokračovať v hre, tak ako dobrí športovci – niektorí z vás to vedia veľmi dobre vďaka svojej skúsenosti –, ktorí dokážu čeliť námahe tréningu, aby dosiahli výsledky! Ťažkosti by nás nemali vystrašiť, ale inšpirovať nás, aby sme išli ďalej. Počúvajte Ježišove slová, ktoré sú adresované vám: Zatiahnite na hlbinu a spustite siete, mladí Sardínčania! Zatiahnite na hlbinu! Buďte vždy pozornejší k Pánovmu slovu: je to On, je to jeho Slovo, ktorého nasledovanie bude prínosom pre vaše odhodlanie svedčiť. Keď sa vám úsilie o prebudenie viery medzi vašimi priateľmi bude zdať zbytočné, ako to bolo napríklad v prípade úsilia rybárov v noci, pamätajte si, že s Ježišom sa všetko mení. Pánovo slovo naplnilo siete a Pánovo slovo dáva účinnosť misijnému pôsobeniu učeníkov. Nasledovať Ježiša je náročné, znamená to neuspokojiť sa s malými cieľmi, malou plavbou len pri pobreží, ale odvážne si to namieriť vyššie!

Nie je dobré, opakujem, nie je dobré nechať sa zastaviť, keď nič nezískame, ale ísť ďalej, ísť opäť až k výzve „zatiahni na hlbinu a spusti siete“, bez toho, aby sme sa unavili! Ježiš to opakuje každému z nás. Je to On, kto nám dá silu! Existuje tu však aj hrozba, že sa budeme sťažovať, hrozba rezignácie. Toto prenechajme tým, ktorí sa nechávajú viesť tzv. „bohyňou náreku“! Vy sa nechávate viesť „bohyňou náreku“? Nariekate neustále akoby ste boli na pohrebe? Nie, mladí takto konať nesmú! „Bohyňa náreku“ je podvodom: povedie ťa k zlej ceste. Keď sa všetko zdá byť nehybné a stagnujúce, keď nás znepokojujú osobné problémy, keď nenachádzame vhodné odpovede na sociálne problémy, nie je dobré vzdať sa. Cestou je Ježiš: nechajme ho vystúpiť na našu „loďku“ a zatiahnuť na hlbinu spolu s Ním! On je Pán! On mení pohľad na život. Viera v Ježiša vedie k nádeji, ktorá však vedie ešte ďalej, k istote založenej nie iba na našich kvalitách a schopnostiach, ale na Božom slove, na pozvaní, ktoré prichádza od neho. Bez toho, aby ste si ako ľudia pripravovali nejaké výpočty a znepokojovali sa skúmaním, či sa realita vôkol vás zhoduje s vašimi istotami. Zatiahnite na hlbinu, vyjdite zo seba samých; opustite priestory svojho malého sveta a otvorte sa Bohu, aby sme sa všetci čoraz viac otvárali aj našim bratom. Keď sa otvoríme Bohu, otvoríme sa ostatným! Otvorte sa Bohu a otvorte sa druhým. Urobte niekoľko krokov mimo vás samých, možno malých, ale urobte ich! Malé kroky, vyjdite pri tom zo seba samých smerom k Bohu a druhým a otvorte srdce bratstvu, priateľstvu, solidarite.

3. Tretí bod a skončím, už je to trochu zdĺhavé. [Smiech mladých] „Spustite siete na lov.“ Drahí mladí Sardínčania, treťou vecou, ktorú vám chcem povedať a odpovedať tak aj na ďalšie dve otázky je, že aj vy ste volaní k tomu, aby ste sa stali „rybármi ľudí“. Neváhajte prežívať váš život radostným vydávaním svedectva o evanjeliu, zvlášť vašim rovesníkom. Chcel by som vám vyrozprávať jednu moju osobnú skúsenosť. Včera som slávil 60. výročie dňa, keď som v mojom srdci započul Ježišov hlas. Nehovorím vám to ale preto, aby ste mi pripravili nejakú tortu, to nie. [Smiech mladých] Je to spomienka: 60 rokov od toho dňa. Nikdy naň nezabudnem. Pán mi dal silne pocítiť, že sa mám vybrať touto cestou. Mal som vtedy sedemnásť rokov. Prešlo ešte niekoľko rokov, kým bolo toto rozhodnutie, toto pozvanie, konkrétne a definitívne. Potom prešlo niekoľko rokov plných úspechov, radostí, ale aj mnohé roky neúspechov, slabostí, hriechu... Šesťdesiat rokov na Pánovej ceste, za Ním, vedľa Neho, vždy s Ním. Iba toto vám poviem: nikdy som to neoľutoval! Nikdy som to nebanoval! Prečo? Je to preto, že sa cítim ako Tarzan a som taký silný, aby som veci zvládal? Nie, neľutoval som to preto, lebo vždy, aj v najtemnejších chvíľach, vo chvíľach hriechu, vo chvíľach slabosti, vo chvíľach neúspechu, som hľadel na Ježiša a dôveroval som mu a On ma nikdy nenechal osamote. Dôverujte Ježišovi: On ide vždy napred, On kráča s nami! A On nikdy nesklame! On je verný, je verným spoločníkom. Uvažujte nad tým, toto je moje svedectvo: teším sa týmto šesťdesiatim rokom s Pánom. Ale ešte čosi navyše: choďte napred!

Hovoril som príliš dlho? [Mladí odpovedajú: „nie“] Ostaňme zjednotení v modlitbe. Vykročme do života s Ježišom: robili tak svätí. Svätí sú takí: nerodia sa už dokonalými, svätými! Stávajú sa nimi, pretože ako Šimon Peter dôverujú Pánovmu slovu a „zaťahujú na hlbinu“. Vaša krajina ponúkla v minulosti mnoho svedectiev: blahoslavené Antonia Mesina, Gabriella Saghedduová, Giuseppina Nicoliová, Boží služobníci Edviga Carboniová, Simonetta Tronciová a Don Antonio Loi. Sú to obyčajní ľudia, ktorí namiesto toho, aby sa sťažovali, „spustili siete na lov“. Nasleduje ich príklad, zverte sa ich príhovoru a buďte vždy ľuďmi nádeje! Nijaké sťažovanie! Nijaká skleslosť! Nijaké upadnutie, nijaké obchodovanie so smrtonosnou útechou! Napredujte s Ježišom! On nikdy nesklame, nikdy nepodvedie, On je verný!
Modlite sa za mňa! Nech vás Panna Mária sprevádza!

Slová pápeža Františka pred apoštolským požehnaním:

Drahí mladí, ešte predtým, než vám udelím požehnanie, by som vám chcel niečo povedať. Keď som vám hovoril o napredovaní s Ježišom, je to preto, aby ste budovali, robili dobré veci, viedli život napred, pomáhali druhým, budovali lepší svet a pokoj. Ale existujú aj zlé voľby, voľby deštrukcie. V Pakistane sa dnes vďaka tejto zlej voľbe nenávisti, vojny, uskutočnil útok a zahynulo pri ňom sedemdesiat ľudí. Táto cesta nikam nevedie, nie je dobrá k ničomu. Lepší svet možno vybudovať iba cestou pokoja! Ale ak to neurobíte, ak to nebude vy, neurobí tak nikto! Toto je problém, a toto je otázka, ktorú vám kladiem: „Som ochotný, som ochotná vybrať sa cestou budovania lepšieho sveta?“ Iba toto sa pýtam. Pomodlime sa modlitbu Otče náš za všetkých tých ľudí, ktorí zomreli počas atentátu v Pakistane...

Po spoločnej modlitbe Svätý Otec udelil mladým požehnanie:

Nech vám Panna Mária vždy pomáha pracovať na lepšom svete, vybrať sa cestou budovania, cestou pokoja a nikdy nie je cestou ničenia a cestou vojny. Nech vás žehná Všemohúci Boh, Otec, Syn a Duch Svätý. Prosím vás, modlite sa za mňa! Dovidenia!

Preklad: Mária Fábryová