Posolstvo pápeža k Svetovému dňu migrantov a utečencov

Prisťahovalci a utečenci nie sú pešiakmi na šachovnici ľudstva. Takto píše pápež František v posolstve k 100. svetovému dňu migrantov a utečencov. Téma dnes zverejneného posolstva Svätého Otca znie: „Migranti a utečenci smerom k lepšiemu svetu“. Deň migrantov sa pravidelne slávi v druhú nedeľu po Zjavení Pána, teda najbližšie 19. januára 2014, keď zároveň uplynie sto rokov od jeho ustanovenia pápežom Piom X. v roku 1914. Pápež v dokumente odsudzuje vykorisťovanie a obchodovanie s ľuďmi, vyzýva všetky krajiny, aby spoločne čelili problémom súvisiacim s migráciou a nakoniec pozýva na zmenu postojov: od predsudkov a strachu ku kultúre stretnutia.

„Nádej na lepší svet spája celé ľudstvo“ – konštatuje Svätý Otec a vyvodzuje z toho nevyhnutnosť pracovať na tom, aby tu boli dôstojnejšie životné podmienky pre všetkých. „Svet sa môže zmeniť k lepšiemu len vtedy, ak je primárna pozornosť venovaná človeku, ak je podpora človeka integrálna, vo všetkých jeho dimenziách, vrátane duchovnej, ak je schopný prejsť od kultúry odpisu ku kultúre stretnutia a prijatia.“

Svätý Otec cituje z posolstva pápeža Benedikta XVI. k Svetovému dňu migrantov a utečencov 2006, keď konštatuje, že jedným z dôsledkov súčasných zmien v spoločnosti je rastúci fenomén ľudskej mobility, ktorá sa javí ako „znamenie doby“.

„Z kresťanského hľadiska existuje v oblasti migrácie, rovnako ako v iných skutočnostiach človeka, napätie medzi krásou stvorenia, poznačenou milosťou vykúpenia, a tajomstvom hriechu. Proti solidarite a pohostinnosti, prejavom bratstva a porozumenia sa stavia odmietnutie, diskriminácia, vykorisťovanie, obchodovanie s ľuďmi, bolesťou a smrťou. Dôvodom na obavy sú predovšetkým situácie, v ktorých je migrácia nielen vynútená, ale aj realizovaná prostredníctvom rôznych spôsobov obchodovania s ľuďmi a ich zotročovania. Otrocká práca je dnes menou! Avšak napriek rizikám, problémom a ťažkostiam, ktoré treba riešiť, to, čo drží pri živote mnohých migrantov a utečencov je spojenie dôvery a nádeje. Oni nesú vo svojich srdciach túžbu po lepšej budúcnosti nielen pre seba, ale aj pre ich rodiny a blízkych.“

Čo vyžaduje stvorenie toho lepšieho sveta? Posolstvo vysvetľuje, že táto otázka sa nevzťahuje neadekvátne na abstraktné pojmy alebo nedosiahnuteľné skutočnosti, ale skôr smeruje k hľadaniu autentického a integrálneho rozvoja, k práci na tom, aby tu boli dôstojné životné podmienky pre všetkých, aby našli spravodlivé odpovede na potreby jednotlivcov a rodín, aby bolo rešpektované, chránené a kultivované stvorenie, ktoré nám dal Boh.

„Naše srdce chce viac, čo ale neznamená len jednoducho poznať viac alebo mať viac, ale znamená predovšetkým byť niečim «viac». Nemôžeme obmedziť rozvoj na obyčajný hospodársky rast, dosiahnutý často bez toho, aby sa pozeralo na tých najslabších a najbezbrannejších.“

V tvári každého človeka je odtlačená Kristova tvár! Tu je najhlbší koreň dôstojnosti ľudskej bytosti, ktorá má byť vždy rešpektovaná a
chránená, uvádza ďalej text posolstva. Nie na kritériách efektivity, produktivity, sociálnej vrstvy, etnickej alebo náboženskej príslušnosti sa zakladá dôstojnosť človeka, ale na tom, že bol stvorený na obraz a podobu Boha (porov. Gn 1,26-27), a ešte viac na tom, že sme Božie deti, každá ľudská bytosť je Božím dieťaťom! V ňom je vtlačený obraz Krista! Je teda na nás, aby sme videli v migrantoch a utečencoch nielen problém, ktorý treba riešiť, ale brata a sestru, ktorých treba prijať s úctou a láskou, videť v tom príležitosť, ktorú nám ponúka Prozreteľnosť, aby sme prispeli k budovaniu spravodlivejšej, úplnejšej demokracie, bratskejšieho sveta a kresťanskej komunity, viac otvorenej, podľa evanjelia – píše sa v Posolstve pápeža Františka k 100. svetovému dňu migrantov a utečencov. –jk–

Foto: Pápež František v rozhovore s migrantmi na Lampeduse 8. júla 2013.