Homília Svätého Otca pri návšteve mariánskej svätyne Bonaria na Sardínii

Vrcholom pastoračnej návštevy pápeža Františka na Sardínii bola svätá omša, ktorú v nedeľné dopoludnie 22. septembra 2013 slávil na priestranstve pred bazilikou pútnického miesta Bonaria v meste Cagliari. Svätý Otec sa v úvode homílie obrátil na 350-tisícové zhromaždenie s pozdravom pokoja v miestnom nárečí: „Sa paghe ‘e Nostru Segnore siat sempre chin bois“.


„Pokoj Pánov nech je vždy s vami!
Dnes sa napĺňa moje prianie, ktoré som na jar oznámil na Námestí sv. Petra, túžba navštíviť svätyňu Našej Panej z Bonarie.

1. Prišiel som, aby som zdieľal radosti a nádeje, námahy a snahy, ideály a očakávania vášho ostrova a aby som vás utvrdil vo viere. Aj tu v
Cagliari, rovnako ako na celej Sardínii, nechýbajú ťažkosti, je mnoho problémov a starostí. Mám na mysli hlavne nedostatok práce a jej nestálosť, teda neistotu ohľadom budúcnosti. Sardínia, táto vaša krásna krajina, už dlho znáša mnohé formy chudoby, ktoré sú ešte zvýraznené podmienkami ostrovného života. Je nevyhnutná náležitá spolupráca všetkých a angažovanosť predstaviteľov inštitúcií, aj Cirkvi, aby boli ľuďom a rodinám zaistené základné práva a
aby sa formovala bratskejšia a solidárnejšia spoločnosť. Zabezpečiť právo na prácu, právo na živobytie, na chlieb získaný prácou! Som vám nablízku! Pamätám na vás v modlitbe a povzbudzujem vás, aby ste naďalej vydávali svedectvo o ľudských a kresťanských hodnotách, ktoré sú tak hlboko zakorenené vo viere a dejinách tejto krajiny a jej obyvateľov. Uchovávajte svetlo nádeje stále zažaté!

2. Prišiel som medzi vás, aby som spolu s vami padol k nohám Božej Matky, ktorá nám dáva svojho Syna. Dobre viem, že naša Matka Mária je vo vašom srdci, čo dosvedčuje táto svätyňa, ku ktorej vystupovali a stále vystupujú mnohé generácie Sardínčanov, aby si vyprosovali ochranu Našej Panej z Bonarie, najväčšej patrónky tohto ostrova. Sem prinášate radosti a utrpenie tejto krajiny, svojich rodín, a tiež detí, ktoré žijú ďaleko a ktoré s veľkou bolesťou i nostalgiou odchádzali hľadať prácu a budúcnosť pre seba a svojich drahých. My všetci tu prítomní sa chceme dnes Márii poďakovať, že nám je stále nablízku a chceme obnoviť našu dôveru a lásku k nej.

Prvé čítanie, ktoré sme počuli, nám predstavuje Máriu spolu s apoštolmi na modlitbách vo Večeradle. Mária sa modlí. Modlí sa spolu s apoštolmi a učí nás mať plnú dôveru v Boha, v jeho milosrdenstvo. Toto je moc modlitby! Neochabujme v klopaní na Božiu bránu. Do Božieho srdca skrze Máriu prinášajme celý náš život, každý deň. Klopme na bránu Božieho srdca!

V dnešnom evanjeliu zachytávame predovšetkým posledný Ježišov pohľad na Matku (porov. Jn 19,25-27). Ježiš hľadí z kríža na svoju Matku a zveruje jej apoštola Jána slovami: To je tvoj syn. V Jánovi sme prítomní všetci, aj my, a ten Ježišov pohľad lásky nás zveruje materskej starostlivosti Matky. Mária spomína na iný pohľad lásky, keď bola dievčaťom: na pohľad Boha Otca, ktorý na ňu zhliadol v jej pokore a malosti. Mária nás učí, že Boh nás neopustí a môže učiniť veľké veci aj s našou slabosťou. Majme dôveru v neho! Klopme na bránu jeho srdca!

3. A tretia myšlienka. Dnes som prišiel medzi vás, vlastne všetci sme prišli, aby sme sa stretli s Máriiným pohľadom, pretože je akoby odrazom pohľadu Otca, ktorý ju urobil Božou Matkou. Je to pohľad Syna z
kríža, ktorý ju urobil našou Matkou. Týmto pohľadom na nás dnes Maria hľadí. Potrebujeme jej láskavý, materský pohľad, ktorý nás pozná lepšie ako ktokoľvek iný. Pohľad plný súcitu a starostlivosti. Mária, dnes ti chceme povedať: Matka, zhliadni na nás týmto svojím pohľadom! Tvoj pohľad nás privádza k Bohu, tvoj pohľad je darom dobrého Otca, ktorý nás očakáva na každom zlome našej cesty, je darom ukrižovaného Ježiša Krista, ktorý na seba vzal naše utrpenie, naše námahy, náš hriech. A aby sme sa stretli s týmto láskyplným Otcom, povedzme dnes: Matka, zhliadni na nás svojím pohľadom! Povedzme to všetci spoločne: Matka, zhliadni na nás svojím pohľadom!

Na ceste, ktorá je často namáhavá, však nie sme sami, je nás mnoho, sme ľudom a pohľad Božej Matky nám pomáha pozerať sa na seba bratsky. Pozerajme sa na seba bratskejšie! Mária nás učí mať pohľad, ktorý sa snaží prijímať, sprevádzať a chrániť. Učme sa na seba navzájom hľadieť pred Máriiným materinským pohľadom! Jestvujú ľudia, ktorých inštinktívne považujeme za menej, a ktorí sú naopak v o to väčšej núdzi: opustení, chorí, tí, ktorí nemajú z čoho žiť, ktorí nepoznajú Ježiša, mladí, ktorí sú v ťažkostiach, mladí, ktorí nenachádzajú prácu. Nemajme strach vyjsť a pozrieť sa na svojich bratov a sestry pohľadom Božej Matky. Ona nás nabáda, aby sme boli skutočnými bratmi. A nedovoľme, aby sa niečo alebo niekto postavil medzi nás a pohľad Božej Matky. Matka, zhliadni na nás svojím pohľadom! Nikto nech nám ho nezacloní! Nech ho naše detské srdcia dokážu ochrániť pred toľkými prázdnymi rečníkmi, ktorí ponúkajú ilúzie, pred tými, ktorí túžia len po ľahkom živote a dávajú nesplniteľné sľuby. Nech nám neukradnú Máriin pohľad, ktorý je plný nehy, dáva nám silu a robí nás navzájom solidárnymi. Všetci povedzme: Matka, zhliadni na nás svojím pohľadom! Naša Pani z Bonarie nech vás neprestajne sprevádza životom.“


Slová Svätého Otca po skončení svätej omše pred modlitbou Anjel Pána:

„Drahí bratia a sestry, pred ukončením tohto slávenia vás s láskou s vami lúčim, zvlášť s mojimi bratmi biskupmi Sardínie, ktorým ďakujem. Tu pri nohách Panny Márie by som chcel poďakovať všetkým a každému z vás, drahí veriaci, kňazi, rehoľníci, rehoľníčky, verejným predstaviteľom a osobitne tým, ktorí spolupracovali pri organizácii tejto návštevy. Nadovšetko vás chcem zveriť Márii, Našej Panej z Bonarie. No v tejto chvíli myslím na všetky nespočetné mariánske pútnické miesta Sardínie. Vaša krajina má silný vzťah k Márii. Vzťah, ktorý vyjadrujete vo vašej nábožnosti a vo vašej kultúre. Buďte vždy vernými deťmi Márie a Cirkvi, a prejavujte to vo vašom živote nasledujúc príklad svätých!

V tejto súvislosti si pripomeňme, že včera bol v
Bergame vyhlásený za blahoslaveného Tommaso Acerbis Olera, kapucínsky mních, ktorý žil na rozhraní šestnásteho a
sedemnásteho storočia. Vzdávajme vďaku za toto svedectvo pokory a lásky ku Kristovi!“


Preklad: sr. Jaroslava Kochjarová CJ