Pápež v rannej homílii: Len v modlitbe a slzách sa môžeme priblížiť k tajomstvu kríža

Vatikán, 14. septembra 2013 – Tajomstvo kríža je pre človeka veľkým mystériom a môžeme sa mu priblížiť len v modlitbe a v slzách. Toto sú slová pápeža Františka z homílie svätej omše, ktorú na sviatok povýšenia Svätého kríža slávil v Dome sv. Marty. V tajomstve kríža nachádzame príbeh človeka a Boha, ktorý cirkevní otcovia vyjadrili porovnaním stromu poznania dobra a zla z raja so stromom kríža.

„Tamten strom spôsobil veľké zlo a tento strom nás zase vedie k spáse, k uzdraveniu. Odpúšťa ono zlo. Toto je cesta dejinami človeka: cesta hľadania Ježiša Krista Vykupiteľa, ktorý dáva svoj život z lásky. Boh totiž neposlal Syna na svet, aby svet odsúdil, ale aby sa svet skrze neho spasil. Tento strom kríža nás všetkých zachraňuje od dôsledkov toho druhého stromu, v ktorých má počiatok tendencia vystačiť si sám, pýcha, povýšenecká túžba po poznaní všetkého podľa našej vlastnej mentality, podľa našich vlastných kritérií, aj podľa domýšľavej predstavy, že sme a
môžeme byť jedinými sudcami sveta. Toto je príbeh človeka: od jedného stromu k druhému.“

V kríži je aj „príbeh Boha“ – pokračoval pápež – „pretože môžeme povedať, že aj Boh má svoj príbeh“. „Vstúpil do našich dejín a kráčal s nami“, stal sa človekom, prijal podmienky sluhu a stal sa poslušným až na smrť na kríži.

„Boh kráča touto cestou z lásky! Neexistuje žiadne iné vysvetlenie: takéto veci koná len láska. Dnes sa pozrime na kríž, na príbeh človeka a príbeh Boha. Pohliadnime na tento kríž, kde možno okúsiť med aloe, ten horký med, tú horkú sladkosť Ježišovej obety. Toto tajomstvo je však také veľké a my sami naň nedokážeme správne hľadieť, nielen aby sme ho pochopili, ale aby sme do hĺbky precítili spásu tohto tajomstva. Predovšetkým, tajomstva kríža. Kúsok z neho možno pochopiť jedine na kolenách, v modlitbe, ale aj cez slzy. Slzy nás približujú k tomuto tajomstvu.“

„Bez plaču, plaču v
srdci“ – povedal Svätý Otec – „nemôžeme nikdy pochopiť toto tajomstvo.“ Je to plač kajúcnosti, nárek brata a sestry, ktorí hľadia na toľké ľudské biedy a
vidia ich v Ježišovi, no „na kolenách a v slzách“, a „nikdy nie sami!“

„Ak chceme vstúpiť do tohto tajomstva, ktoré nie je bludiskom, iba tak vyzerá, potrebujeme Matku, ruku mamy. Nech nám ona, Mária, pomôže pochopiť, aké veľké a aké ponížené je toto tajomstvo, sladké ako med a horké ako aloe. Ona nech nás sprevádza na tejto ceste, ktorú nikto nemôže prejsť miesto nás. Každý z nás ňou musí kráčať! Spolu s Matkou, v plači a na kolenách.“ –jk–