Páter Lombardi hodnotí prvých šesť mesiacov Františkovho pontifikátu

Dnešný deň je to presne polrok odvtedy, ako bol počas konkláve 13. marca 2013 zvolený za pápeža argentínsky kardinál Jorge Mario Bergoglio. Prvých šesť mesiacov nového pápeža bolo poznačených mnohými zmenami: od rozhodnutia presunúť pápežskú rezidenciu do Domu sv. Marty cez každodenné slávenie svätých omší až k avizovanej reforme Rímskej kúrie. Pápež František nadviazal na Benedikta XVI. a pokračuje v snahách o finančnú transparentnosť v oblasti ekonomickej činnosti Vatikánu. Intenzívne začiatky pápeža Františka zhodnotil v rozhovore pre Vatikánsky rozhlas riaditeľ Tlačového strediska Svätej stolice P. Federico Lombardi SJ.

Keď pred polrokom francúzsky kardinál Jean-Louis Tauran z balkóna Baziliky sv. Petra oznámil meno nového pápeža, vyvolal veľký rozruch. Prekvapivý bol nielen latinskoamerický pôvod, ale aj výber mena pápeža, aké nemal žiaden z jeho predchodcov. „S výberom mena František prišlo aj vysvetlenie, ktoré ponúkol samotný pápež: «chudobní, mier a ochrana stvorenia». Videli sme už, prinajmenšom, čo sa týka chudobných a mieru, že ide skutočne o základné črty tohto pontifikátu a súčasne veľmi aktuálne, ako tomu bolo aj počas predošlých týždňov v prípade jeho mimoriadne odvážneho úsilia v prospech pokoja na Blízkom východe,“ uviedol P. Lombardi. Pápež pochádzajúci z Latinskej Ameriky je podľa neho zmenou, ktorá pomáha rozširovať obzory: „Zažili sme to zvlášť na Svetových dňoch mládeže, počas ktorých sme mohli vidieť pápeža na kontinente odkiaľ pochádza, a osvojili sme si aj jeho štýl, ktorý je pastoračný, jeho spôsob ako priamo komunikovať s ľuďmi, jeho jazyk, ktorý je veľmi jednoduchý. Aj témy s dôrazom na chudobu, či iné, vychádzajú z veľmi bohatého cirkevného kontextu so svojou veľkou tradíciou, ktorá sa teraz dostáva do srdca Cirkvi s väčším dôrazom.“ Zaiste, všetci pápeži boli vo svojej podstate „celosvetoví“ a záležalo im na dobre celého sveta, doplnil páter Lombardi, „myslím si však, že je evidentné, že výber pápeža, ktorý pochádza z iného kontinentu naozaj prináša niečo špecifické v štýle, perspektíve a tiež niečo, po čom univerzálna Cirkev túži, čo si kardináli želajú a čo oceňujeme ako ďalšie obohatenie na púti univerzálnej Cirkvi.“

Riaditeľ Tlačového strediska dopĺňa aj tretiu charakteristiku súčasného pápeža, ktorou je misionársky rozmer. Pápež František podľa neho často hovorí o Cirkvi, ktorá by tu nemala byť sama pre seba, ale bola Cirkvou misionárskou, ktorá pozorne hľadí okolo seba a na celý svet.

Svojimi, často silnými, slovami sa dotýka mnohých kresťanov, a zdá sa, akoby sa približoval aj tým, ktorí sú Cirkvi veľmi vzdialení: „Povedzme, že štýl, pápežova reč, ktorá je priama, jeho postoje, ale tiež novosť jeho životného štýlu sa hlboko dotýkajú a vyvolávajú veľký záujem, veľký entuziazmus. Ja však verím a dúfam, že základný dôvod tohto záujmu je podstatne hlbší, že je to tá skutočnosť, že ako pápež veľmi lipne na milujúcom a milosrdnom Bohu, ktorý je vždy pripravený odpúšťať, na ktorého sa obracia často a s pokorou. A týmto, ako sa mi zdá, sa hlboko dotýka človeka – mužov, žien našich čias – vie, ako často sú zraňovaní: sú zranení mnohými ťažkými skúsenosťami, mnohými frustráciami, nespravodlivosťami, toľkou chudobou a vytískaním na okraj v celom súčasnom svete.“ Schopnosť pápeža Františka komunikovať Božiu lásku cez slová i gestá, cez blízkosť, ľudský záujem a nehu, sa tak podľa P. Lombardiho dotýka nielen veriacich, ale aj neveriacich.

Pápeža Františka čakajú v nasledujúcich mesiacoch aj rozhodnutia týkajúce sa spravovania Cirkvi. V tejto súvislosti sa opakovane stretol so svojimi spolupracovníkmi a v októbri ho čaká stretnutie s poradnou komisiou ôsmich kardinálov vybraných z rôznych častí sveta. P. Lombardi ale upozorňuje, že pozornosť ľudí by nemala byť zameraná len na reformy v štruktúrach Cirkvi: „To, na čom záleží, je vnútorný obsah neprestajnej reformy života Cirkvi, a samozrejme v tomto zmysle nás chce pápež František svojim príkladom, spiritualitou, svojim postojom pokory a blízkosti viesť bližšie k Ježišovi, priblížiť k Cirkvi, ktorá putuje, blízka ľuďom súčasnosti, osobitne trpiacim, a tým, ktorí najviac potrebujú cítiť Božiu lásku.“ Je tu tiež aktuálna otázka mieru vo svete, osobitne na Blízkom východe. Ako P. Lombardi hovorí: „Nechajme sa viesť Pánom. Pápež nie je niekým, kto si myslí, že má v rukách organizačné plánovanie dejín. Pápež je človekom, ktorý počúva Pánovho Ducha a snaží sa nasledovať ho s poslušnosťou, a v tomto smere nás vedie na cestu, ktorá je vždy nová, a o ktorej môžeme byť presvedčení, že je pekná a bude nádejou.“

Vo Vatikáne v súčasnosti žijú po prvýkrát dvaja pápeži: súčasný a emeritný. Podľa P. Lombardiho sú si navzájom veľkou oporou, ich spolužitie označuje za výborné. Emeritný pápež Benedikt XVI. plní to, čo povedal. A teda, pokračuje na ceste s Cirkvou, ale v modlitbách, svojim životom, duchovnou blízkosťou. Pápež František má k svojmu predchodcovi Benediktovi veľmi srdečný vzťah, čo sa počas posledných mesiacov prejavilo niekoľkokrát. „Pápež František ho pozval na krásnu ceremóniu odhalenia novej sochy vo Vatikánskych záhradách. Ešte výraznejší bol moment, keď ho išiel navštíviť pred odchodom do Brazílie, aby ho poprosil o modlitby, blízkosť a podporu počas tak dôležitej udalosti. No a tiež návšteva po návrate, aby mu porozprával o pekných zážitkoch z tejto cesty a poďakoval sa mu za jeho blízkosť v modlitbách,“ dodal riaditeľ Tlačového strediska Svätej stolice P. Federico Lombardi SJ. –mf–