Pápež vo štvrtkovej homílii: Ježišovo utrpenie a nežnosť Márie ako dva póly

Utrpenie Ježiša a nežnosť Panny Márie sú dva „póly“, na ktoré má kresťan pozerať, aby mohol žiť podľa požiadaviek evanjelia – poznamenal pápež František v homílii svätej omše, ktorej predsedal v Dome sv. Marty v deň liturgickej spomienky Najsvätejšieho mena Panny Márie. Dnešný úryvok evanjelia (Lk 6, 27-38) je podľa jeho slov náročný. Vyžaduje od kresťana „silné veci“: schopnosť odpúšťať, veľkodušnosť, lásku k nepriateľom... Existuje len jeden spôsob, ako byť schopný uviesť to do praxe: „meditovať o Ježišovom utrpení, o jeho človečenstve“ a napodobňovať správanie jeho Matky.

Prvé pozastavenie sa venoval Svätý Otec v rannej homílii práve Panne Márii vzhľadom na jej dnešný sviatok. Ako povedal, kedysi bola táto spomienka nazývaná „Sladké meno Márie“, potom sa jej zadefinovanie zmenilo, avšak v modlitbe táto sladkosť jej mena zostáva.
„Dnes potrebujeme z tejto nehy Matky, aby sme chápali, čo od nás žiada Pán. Pretože toto je zoznam nárokov, ktoré nie je ľahké žiť. Milujte nepriateľov, robte dobre, požičiavajte a neočakávajte nič, ak vás niekto udrie po líci, nastavte aj druhé. Tomu, kto ti berie plášť, neodopri ani tuniku... To sú ale silné veci, všakže? Ale to všetko svojím spôsobom žila Panna Mária. Toto je milosť pokory, milosť miernosti.“

Aj sv. Pavol v dnešnom úryvku z Listu Kolosanom (3, 12-17) pozýva kresťanov, aby sa zaodeli pocitmi nehy, láskavosti, pokory, miernosti, znášanlivosti a vzájomného odpúšťania. A tu nám hneď príde na myseľ otázka: Ale ako to mám urobiť? Odpoveď je podľa Svätého Otca jasná: „My sami, naším vlastným úsilím to nemôžeme urobiť. Nedokážeme to. Iba milosť v nás to môže. A táto milosť, dodal pápež, prichádza jediným spôsobom“:

„Myslieť iba na Ježiša. Keď je naše srdce, naša myseľ s Ježišom, víťazom, ktorý zvíťazil nad smrťou, hriechom, diablom, môžeme urobiť všetko, čo od nás žiada tento Ježiš, čo od nás žiada apoštol Pavol: miernosť, pokora, dobrota, nežnosť, jemnosť, veľkodušnosť. Ak nepozeráme na Ježiša, ak nie sme s ním, nedokážeme toto robiť. Je to milosť, ktorá pochádza z kontemplácie Ježiša.“

Je jeden osobitý aspekt Ježišovho života, na ktorý sa musí kresťan zamerať v rozjímaní: Jeho utrpenie, jeho „trpiaca ľudskosť“. „A tak“ – zopakoval pápež dôrazne – „z kontemplácie Ježiša, z nášho skrytého života s Kristom v Bohu, môžeme ďalej šíriť tieto postoje, tieto cnosti, ktoré Pán od nás žiada. Neexistuje nijaký iný spôsob“:

„Myslieť na jeho pokorné mlčanie: to bude tvoje pričinenie. On sa postará o zvyšok. On urobí všetko, čo chýba. Ale musíš robiť toto: ukryť svoj život s Kristom v Bohu. To sa robí prostredníctvom rozjímania Ježišovho človečenstva, ľudského utrpenia. Neexistuje iný spôsob. Tento je jediný. Aby sme mohli byť dobrými kresťanmi, musíme premýšľať o Ježišovom človečenstve a jeho ľudskom utrpení. Ak chcete dávať svedectvo, tak toto. Aby sme vedeli odpúšťať, uvažujme o Ježišovom utrpení. Aby sme neprechovávali nenávisť voči blížnemu, kontemplujme trpiaceho Ježiša. Aby sme neohovárali svojho blížneho, kontemplujme trpiaceho Ježiša. Jedine toto. Ukryť svoj život s Kristom v Bohu: toto je rada, ktorú nám dáva Apoštol. Je to rada, ako sa stať pokornými, miernymi a dobrými, veľkodušnými, nežnými.“ –jk–