Pápež František v piatkovej homílii o radosti kresťanov
Kresťan má byť vždy radostný, ako keby išiel na svadbu, uviedol pápež František v
homílii rannej svätej omše v Dome sv. Marty v piatok 6. septembra 2013. Zdôraznil
tiež, že musíme prekonať pokušenie dávať novosť evanjelia do starých mechov a zopakoval,
že sviatosť manželstva je obrazom spojenia Krista s Cirkvou.
„Keď je tu ženích,
nedá sa postiť, nemožno byť smutní“ – povedal Svätý Otec a zameral svoju homíliu na
odpoveď Ježiša zákonníkom z dnešného úryvku evanjelia. Upozornil, že Pán sa často
vracia k tomuto obrazu ženícha. Ježiš nám predstavuje vzťah medzi ním a Cirkvou ako
svadbu. „Myslím si,“ – povedal pápež –, „že toto je ten najhlbší dôvod, prečo Cirkev
tak chráni sviatosť manželstva a nazýva ho veľkou sviatosťou, pretože skutočne ide
o obraz spojenia Krista s Cirkvou.“ Svätý Otec sa ďalej zameral na dva postoje, ktoré
by mal kresťan žiť na tejto svadbe: prvým z nich je radosť, pretože ide o veľkú slávnosť“:
„Kresťan
je zo svojej podstaty radostný. Preto, keď sa nakoncievanjeliahovorí ovíne,
pripomínami to svadbuvKáne.
PretoJežiš urobil tenzázrak,
pretoMária, keďsiuvedomila,
ženemajúvína – a bez vína
nemôže byť oslava...Predstavtesisvadbu
s popíjanímčajualebo ovocnej šťavy:
nie,to nejde, je oslava – Máriaprosí ozázrak. Atakje
to aj v kresťanskomživote. Kresťanskýživotzahŕňatento radostný postoj, túto radosť srdca.“
Samozrejme,
existujú chvíle kríža, momenty bolesti, dodal pápež, „ale vždy je tu hlboký pokoj,
radosť, pretože kresťanský život sa prežíva ako svadobná hostina Ježiša Krista a Cirkvi“.
Svätý Otec pripomenul, ako niektorí prví mučeníci šli k mučeníctvu, akoby išli na
svadbu, aj vtedy mali „radostné srdce“. Cirkev sa spája s Pánom „ako nevesta so svojím
ženíchom a vie, že na konci sveta bude definitívna hostina“. Druhý prístup, ktorý
si podľa Svätého Otca má kresťan osvojiť, sa nachádza v podobenstve o svadbe kráľovho
syna. Všetci sú pozvaní na hostinu: dobrí, aj zlí. Ale keď sa hostina začne, kráľ
pozerá, kto nemá svadobné rúcho:
„Napadne nám, ako to je? Boli pozvaní
z krížnych ciest a žiada sa od nich svadobný odev? To nejde. Čo to znamená? Je to
jednoduché! Aby sme mohli vstúpiť na svadobnú hostinu, Boh od nás žiada
len jedno: úplnosť. Ženích je najdôležitejší. V ženíchovi sa napĺňa
všetko! A toto nás privádza k prvému čítaniu, ktoré veľmi dôrazne hovorí o Ježišovej
absolútnosti. Prvorodený zo všetkého stvorenia. V ňom bolo všetko stvorené, skrze
neho a pre neho bolo všetko stvorené. Všetko! On a len on je stredobodom!“
Ježiš
„je aj hlavou tela Cirkvi, on je počiatok. Jemu dal Boh plnosť, prvenstvo, aby v ňom
bolo všetko zmierené“. Teda ako je prvým postojom hostina, druhým je uznanie Ježiša
ako Jediného! Pán nás žiada „len o toto: uznať ho ako Jediného ženícha“. On „je stále
verný a aj od nás žiada vernosť“. To je dôvod, prečo, ak to nie je táto veľká hostina,
nemôžeme robiť našu malú hostinu. Pán nám hovorí, že nikto nemôže slúžiť dvom pánom:
alebo bude slúžiť Bohu, alebo svetu:
„Toto je druhýkresťanskýpostoj: uznaťJežišaakojediného, centrum, absolútno.
Alevždybudemev pokušenídávaťtútonovosťevanjelia,
totonovévínodostarýchmechov...A hriech; všetcismehriešnici. Priznajme si: Toto jehriech.
Nehovor, žeto idedokopy.
Nie!Starémechynemôžuobsahovať
nové víno. Toto je novosť evanjelia. Ježiš
ježeních, ktorý si berie Cirkev, miluje Cirkev,
dávaza Cirkev svojživot. Ježišrobí tútosvadobnúhostinu! Ježiš
od násočakáva radosťzoslavy, radosťz toho, že sme kresťania. A vyžaduje
tiežúplnosť: On je všetko! Akmámeniečo, čonie jejeho, čiňme
pokánie, prosmeoodpustenieanapredujme. Nech nám všetkým Pándámilosť, aby sme vždymali tútoradosť, akokebysmeišlinasvadbu. Atiežvernosť
jedinémuženíchovi, ktorýmje Pán.“ -jk-