František pri rannej svätej omši: Nasledovať Krista s veľkodušnosťou

Vatikán, 5. septembra 2013 - Keď príde Pán, „mám strach, že okolo mňa prejde bez toho, aby si ma všimol“. Touto citáciou sv. Augustína dnes pápež František začal svoju homíliu v Dome sv. Marty vo Vatikáne počas rannej svätej omše. Dnes vyzval k uvažovaniu nad tým, ako je Ježiš prítomný v živote kresťana, keď každému dáva utešujúci prísľub, kladie na neho požiadavku veľkodušnosti a zveruje mu misiu, ktorú má vyplniť.

„Vždy, keď Pán prichádza do nášho života, keď vstupuje do nášho srdca, povie nám jedno slovo. Jedno slovo a tiež aj nasledovný prísľub: «Len do toho, odvahu, neboj sa, pretože vykonáš to a to!» Je to pozvanie k misii, pozvanie, aby sme ho nasledovali. A keď pocítime toto volanie, zisťujeme, že niečo v našom živote nie je v poriadku, že to musíme napraviť a s veľkodušnosťou to zanechať. Je v našom živote aj niečo dobré, no Pán nás inšpiruje, aby sme to zanechali, a nasledovali ho bližšie, ako sa to stalo i tu: títo zanechali všetko, hovorí evanjelium. «A keď pritiahli lode k brehu, opustili všetko a išli za ním.»“

Ako však pápež František uisťuje, Ježiš nežiada tých, ktorí sa rozhodli ho nasledovať, zanechať všetko pre nejaký účel, ktorý ostáva nejasný. Naopak, účel je hneď zrejmý a je to dynamický účel:

„Ježiš nikdy nehovorí «Nasleduj ma», bez toho, aby neobjasnil poslanie. Nie! Povie: «Nasleduj ma, aby som ja uskutočnil to a to.» «Nasleduj ma, kvôli tomuto.» «Ak chceš byť dokonalý, opusti všetko a nasleduj ma, aby si bol dokonalý.» Stále je tu poslanie. Vyberáme sa Ježišovou cestou, aby sme niečo urobili. Ísť Ježišovou cestou nie je nejakým divadlom. Ideme za ním, aby sme niečo urobili: je to poslanie.“

Prísľub, požiadavka, poslanie. Ide o súbor troch záležitostí, ktoré podľa pápeža nemusíme uskutočňovať iba aktívnym životom, ale tiež modlitbou. Ako povedal, „modlitba bez Ježišovho slova a bez dôvery, bez prísľubu, nie je dobrou modlitbou“. Svätý Otec rovnako zdôraznil, že prosiť si od Ježiša to, aby sme boli pripravení niečo zanechať, je dobré. To potom vedie k poslaniu, pretože neexistuje modlitba, cez ktorú by nás Ježiš nepovzbudzoval k tomu, aby sme niečo urobili:
„Je to skutočne kresťanská modlitba: počúvať Pána skrze jeho slovo útechy, pokoja a prísľubu; mať odvahu zvliecť zo seba niečo, čo nám bráni pohotovo ho nasledovať a chopiť sa poslania. To ale neznamená, že potom už viac neexistujú pokušenia. Bude ich ešte veľa! Ale, pozrite sa, Peter zhrešil veľmi vážne, keď zaprel Ježiša, ale potom mu Pán odpustil. Tiež aj Jakub a Ján... zhrešili karierizmom, chceli ísť vyššie, ale Pán im odpustil.“ –mf–