Pápež František zhodnotil cestu do Brazílie: pohostinnosť, sviatok, poslanie

Príhovor Svätého Otca pri generálnej audiencii 4. septembra 2013 na Námestí sv. Petra vo Vatikáne:

„Drahí bratia a sestry, dobrý deň!

Po augustových prázdninách znovu pokračujeme v katechézach, no dnes by som vám chcel porozprávať o mojej ceste do Brazílie pri príležitosti Svetových dní mládeže. Uplynul už viac ako mesiac, no som presvedčený, že je dôležité sa k tejto udalosti vrátiť, a že časový odstup umožňuje jej význam lepšie vystihnúť. Ponajprv chcem poďakovať Pánovi, pretože je to on, kto všetko riadil svojou prozreteľnosťou. Pre mňa, ktorý pochádzam z Ameriky, to bol krásny dar! A za toto ďakujem aj Našej Panej z Aparecidy, ktorá túto cestu sprevádzala. Vykonal som si púť do veľkej brazílskej národnej svätyne, a jej uctievaný obraz bol stále prítomný na pódiu SDM. Veľmi ma to uspokojilo, pretože Naša Pani z Aparecidy je veľmi dôležitá pre dejiny Cirkvi v Brazílii, ale aj pre celú Latinskú Ameriku. V Aparecide sme s latinskoamerickými a karibskými biskupi prežívali Generálne zhromaždenie, spolu s pápežom Benediktom. Bola to veľmi významná etapa duchovného napredovania v tejto časti sveta, kde žije väčšina Katolíckej cirkvi.

Aj keď som to už urobil, chcem znova poďakovať všetkým občianskym i cirkevným predstaviteľom, dobrovoľníkom, bezpečnostným pracovníkom, farským spoločenstvám Ria de Janeiro a ďalších miest Brazílie, v ktorých pútnikov prijali s veľkou bratskosťou. Vskutku, pohostinnosť brazílskych rodín a farností bola jednou z najkrajších charakteristík týchto SDM. Sú to statoční ľudia, títo Brazílčania. Statoční ľudia! Majú naozaj veľké srdce. Putovanie vždy prináša sťažené situácie, ale pohostinnosť ich pomáha prekonávať, a dokonca ich premieňa na príležitosti vzájomného spoznávania a priateľstva. Rodia sa putá, ktoré potom zostávajú, predovšetkým v modlitbe. Aj takto rastie Cirkev na celom svete, ako sieť opravdivých priateľstiev v Ježišovi Kristovi, sieť, ktorá súčasne s tým, že nás zachytáva, nás oslobodzuje. Takže, pohostinnosť: toto je prvé slovo, ktoré sa vynára zo skúsenosti cesty do Brazílie. Pohostinnosť!

Ďalším zhrňujúcim slovom môže byť sviatok. SDM je vždy sviatkom, pretože keď sa mesto zaplní chlapcami a dievčatami, ktorí prechádzajú po uliciach so zástavami z celého sveta, zdravia sa a objímajú sa, toto je ozajstný sviatok. Je to znamenie pre všetkých, nielen pre veriacich. No potom je tu ten najväčší sviatok, ktorým je sviatok viery, keď spoločne chválime Pána, spievame, počúvame Božie slovo, zotrvávame v tichu pri adorácii. Toto všetko je vrcholom SDM, je to skutočným cieľom tejto veľkej púte, a osobitne sa to cíti pri veľkej vigílii v sobotu večer a pri záverečnej svätej omši. Toto je ten veľký sviatok, sviatok viery a bratstva, ktoré sa začína na tomto svete a nebude mať konca. No toto je možné jedine s Pánom! Bez Božej lásky niet pravého sviatku pre človeka!

Pohostinnosť, sviatok. No nemôže chýbať tretí prvok: poslanie. Tieto SDM charakterizovala misionárska téma: «Choďte a získavajte učeníkov zo všetkých národov». Počuli sme Ježišovo slovo: je to poslanie, ktoré dáva všetkým! Je to príkaz Vzkrieseného Krista jeho apoštolom: «Choďte», vyjdite zo seba samých, z každej uzavretosti, aby ste priniesli svetlo a lásku evanjelia všetkým, až po najvzdialenejšie periférie života! Bol to práve tento Ježišov príkaz, ktorý som zveril mladým, ktorí vypĺňali pláž Copacabana kam len oko dovidelo. Toto symbolické miesto, breh oceánu, nútilo myslieť na breh Galilejského jazera. Je to tak, pretože aj dnes Pán opakuje: «Choďte…», a dodáva: «Ja som s vami, po všetky dni…». Toto je podstatné! Jedine s Kristom môžeme prinášať evanjelium. Bez neho nemôžeme urobiť nič, – povedal nám to on sám (porov. Jn 15,5). Naopak s ním, zjednotení s ním, môžeme urobiť mnoho. Aj chlapec, dievča, čo v očiach sveta zaváži málo alebo vôbec nič, je v Božích očiach apoštolom Kráľovstva, je nádejou pre Boha!

Všetkých mladých sa chcem hlasno opýtať, len neviem, či sú aj tu na námestí: Sú tu na námestí mladí? Zopár ich tu je! Chcel by som sa vás všetkých nahlas opýtať: Chcete byť nádejou pre Boha? Chcete byť nádejou? [Mladí volajú: „Áno!”] Chcete byť nádejou pre Cirkev? [„Áno!”] Mladé srdce, ktoré prijme Kristovu lásku, sa premieňa na nádej pre druhých, je to nesmierna sila! No vy, chlapci a dievčatá, všetci mladí, vy sa musíte premeniť na nádej! Otvorte brány novému svetu nádeje! Toto je vaša úloha. Chcete byť nádejou pre nás všetkých? [„Áno!”]

Premýšľajme, čo znamená toto množstvo mladých, ktorí sa stretli s Kristom v Riu de Janeiro, a prinášajú jeho lásku do každodenného života, žijú ju, komunikujú ju. Neobjavia sa na stránkach novín, pretože nekonajú násilné činy, nevyvolávajú škandály, a teda, nie sú témou do spravodajstva. No ak zostanú zjednotení s Ježišom, budujú jeho Kráľovstvo, budujú bratstvo, spolupatričnosť, diela milosrdenstva, sú mocnou silou, ktorá robí svet spravodlivejším a krajším, premieňa ho! Chcem sa teraz opýtať chlapcov a dievčat, ktorí sú tu na námestí: Máte odvahu prijať túto výzvu? [„Áno!”] Máte odvahu, či nie? Slabo som počul... [„Áno!”] Máte v sebe odhodlanie byť touto silou lásky a milosrdenstva, ktorá má odvahu premieňať svet? [„Áno!”]

Drahí priatelia, skúsenosť SDM nám pripomína ozajstnú veľkú správu dejín, Dobrú zvesť, hoci sa neobjavuje v novinách a v televízii: Sme milovaní Bohom, ktorý je náš Otec, a ktorý poslal svojho Syna Ježiša, aby sa stal blízkym každému z nás a spasil nás. Poslal Ježiša, aby nás zachránil, všetko nám odpustil, pretože on vždy odpúšťa. On vždy odpúšťa, pretože je dobrý a milosrdný. Pamätajte: pohostinnosť, sviatok a poslanie. Tri slová: pohostinnosť, sviatok a poslanie. Nech tieto slová nie sú iba pripomenutím toho, čo sa udialo v Riu, ale nech oduševňujú náš život a život našich spoločenstiev. Vďaka!“


(Preklad: Jozef Bartkovjak SJ)