Mons. Vladimir Ghika bude novým rumunským blahoslaveným

Rumunsko bude mať od soboty 31. augusta nového blahoslaveného, stane sa ním Mons. Vladimir Ghika (na snímke). Beatifikačnej slávnosti v Bukurešti bude predsedať legát pápeža Františka kardinál Angelo Amato, prefekt Kongregácie pre kauzy svätých.
Mons. Vladimir Ghika (1873 - 1954) bol v roku 1952 zatknutý komunistickým režimom za podporovanie spoločenstva Katolíckej cirkvi v Rumunsku v spolupráci so Svätou stolicou a následne odsúdený. Zomrel vo veku osemdesiat rokov na následky mučenia a utrpenia po ročnom väznení v tábore Jilava neďaleko Bukurešti dňa 16. mája 1954.

Vladimir Ghika pochádzal zo šľachtickej rodiny. Narodil sa v roku 1873 v Konštantínopole, na katolícku vieru konvertoval v roku 1902 a za kňaza bol vysvätený v 1923 v Paríži. V roku 1931 sa stal apoštolským pronotárom. „Muž hlbokej spirituality a otvorený ekumenizmu, ktorého najväčšou túžbou bolo vidieť jednotu Pravoslávnej a Katolíckej cirkvi,“ takto vidí budúceho blahoslaveného kardinál Angelo Amato, ktorý o jeho živote povedal: „V roku 1939 sa rozhodol ostať v Rumunsku, aby slúžil potrebám poľských utečencov po nacistickej invázii v Poľsku. Verný svojej teológii potreby sa staral o chorých, zranených a vojnových väzňov. Toto svoje rozhodnutie potvrdil aj v roku 1948, keď sa po abdikácii kráľa Michala a v začiatkoch komunistického režimu začalo násilné a systematické potláčanie katolíkov.“

Komunistický režim poslal Mons. Ghiku 18. novembra 1952 do Jilavy, jedného z najstrašnejších vyhladzovacích táborov v Rumunsku. „Dôstojnosť, odpustenie svojim nepriateľom, duchovná podpora spoluväzňov a intenzívny život v modlitbe z neho robia najvyšší príklad evanjeliového svedectva,“ uviedol prefekt Kongregácie pre kauzy svätých. Podľa kardinála zanechal Ghika svojim životom tri posolstvá: „Prvé sa týka ekumenického zanietenia. Sníval o jednote Cirkvi. Považoval svätosť za nenahraditeľný prostriedok na podporu jednoty kresťanov. V utrpení miliónov pravoslávnych kresťanov, prenasledovaných komunistickým režimom najmä v Rusku a vo východnej Európe, videl záruku skutočného vzkriesenia, ktoré má podľa logiky veľkonočného tajomstva priniesť znovuobjavenie jednoty. Druhý aspekt sa týka jeho konkrétnej služby lásky voči utečencom, vojnovým zraneným, chorým, ktorých prijímal, navštevoval, a ktorým pomáhal. Tretím aspektom je jeho mučenícke svedectvo v čase neľútostného režimu, akým bol stalinizmus. Dlhé a vyčerpávajúce výsluchy, trvajúce dni a noci, ukrutné bitky, ktoré ho takmer viedli k strate sluchu a zraku, simulácie jeho popravy obesením. Za pomoci modlitby niesol toto mučenie s vierou a odvahou.“

Podľa kardinála Angela Amata je blahorečenie pátra Vladimira Ghiku potrebné chápať ako „prorocké znamenie zmierenia a pokoja“, „spomienku na smutnú minulosť, ktorá by sa už nikdy a nijakým spôsobom nemala zopakovať“ a tiež ako „záväzok budovať budúcnosť založenú na nádeji, bratskej jednote, slobode a radosti.“ –mf–