Slovinsko, 23. augusta 2013 – Pri príležitosti dnešného Európskeho pamätného
dňa obetí totalitných režimov sa v Ľubľane konalo spomienkové podujatie za účasti
zástupcov diplomatického zboru, medzi ktorými bola aj slovenská veľvyslankyňa v Slovinsku
Marianna Oravcová. Zástupca Svätej stolice, apoštolský nuncius v Slovinsku Mons. Juliusz
Janusz predsedal v ľubľanskej katedrále sláveniu eucharistie, pri ktorej sa v homílii
zameral na potrebu historickej pamäte spojenej s otvorenosťou, založenou na svetle
viery, ktorá je východiskom k zmiereniu. Citoval pri tom pápeža Františka spolu s
jeho predchodcom Benediktom XVI. z encykliky Lumen fidei (Svetlo viery): „Viera
zjavuje, aké pevné môžu byť putá medzi ľuďmi, keď je uprostred nich
prítomný Boh (LF 50).“
Mons. Janusz poukázal na to, že „totalitné
systémy preto zlyhali v konaní dobra, lebo popreli existenciu Boha a pokúsili sa Boha
nahradiť svojou ideológiou a predpismi.“ Ďalej upresnil, že„týmto
nechceme poprieť hodnotu úsilia ľudí, ktorí pracujú pre druhých, pomáhajú chudobným,
bojujú za spravodlivosť a pokoj, za rešpektovanie ľudskej dôstojnosti, hoci ešte nedokážu
veriť v Boha. Spomenutá encyklika Lumen fidei to vysvetľuje nasledovne: «Pretože
viera má charakter cesty, týka sa aj životov tých ľudí, ktorí hoci nie sú veriaci,
predsa však túžia veriť a neprestávajú hľadať... Každý, kto sa vydá cestou konania
dobra pre druhých, už sa približuje k Bohu a jeho pomoc ho už podopiera, pretože
charakteristikou Božieho svetla je rozjasňovať náš zrak, kedykoľvek kráčame smerom
k plnosti lásky» (LF 35).“
Ako ukážku toho, že pri premene
zranených vzťahov Božia milosť prevyšuje ľudské snaženie, nuncius pripomenul historický
moment zmierenia medzi Poľskom a Nemeckom: „Po Druhej svetovej vojne nás komunistický
režim v Poľsku učil nenávidieť Nemcov bez možnosti normálnej cesty k zmiereniu. V
tejto situácii poľskí biskupi, medzi nimi kardinál Wojtyla, budúci pápež Ján Pavol
II., pri príprave na 1000-ročie poľského prijatia kresťanstva v roku 1966, napísali
list nemeckým biskupom. V tomto liste ich pozvali pracovať na zmierení a vyslovili
slávne slová: „Odpúšťame a prosíme o odpustenie.“ Tieto slová boli považované za vlastizradu
a Cirkev bola obvinená zo zodpovednosti za vojnové zločiny. No tento čin poľských
biskupov bol prorockým znamením, ktoré za niekoľko rokov vytvorilo atmosféru dôvery
a vôle k zmiereniu.“
Po skončení omše nasledoval spomienkový akt, pri
ktorom predniesla príhovor slovenská veľvyslankyňa v Slovinsku Marianna Oravcová.
Vyzvala k „udržiavaniu pamiatky obetí a nasledovaniu tých hodnôt, ktoré
chránia ľudstvo od totalitného vybočenia.“ Upozornila tiež na nebezpečenstvo,
že anonymita a izolácia, do ktorej minulé totalitné režimy vháňali svoje obete, by
sa mohli preniesť aj do ďalšieho storočia. -jb-
(Na fotografiách z podujatia
sú slovenská veľvyslankyňa v Slovinsku Marianna Oravcová a apoštolský nuncius
v Slovinsku Mons. Juliusz Janusz spolu s koncelebrantmi)