Ukrajinskí gréckokatolíci oslavujú 1025 rokov kresťanstva

Dnes a zajtra, 17. – 18. augusta 2013, vrcholia v Kyjeve oslavy 1025. výročia „krstu” Kyjevskej Rusi, ktorý sa udial v roku 988 zásluhou kniežaťa sv. Vladimíra, vnuka ruskej kňažnej sv. Oľgy. Pri tejto príležitosti v predchádzajúcich dňoch zasadala osobitná synoda Ukrajinskej gréckokatolíckej cirkvi a koná sa aj posviacka novej patriarchálnej Katedrály Kristovho Vzkriesenia v Kyjeve, spojená s veľkou púťou ukrajinských gréckokatolíkov z celého sveta. Na oslavy pricestovali mnohé skupiny veriacich zo zahraničia, osobitne z Poľska, Slovenska, Litvy, Bieloruska a Kazachstanu, ale aj z Nemecka, Argentíny, Brazílie, Kanady, USA a Austrálie. Na oslavách, ktorým predsedá Kyjevsko-Haličský vyšší arcibiskup Sviatoslav Ševčuk, ktorý je hlavou Ukrajinskej gréckokatolíckej cirkvi, je prítomný aj legát Svätého Otca, litovský kardinál Audrys Juozas Bačkis, emeritný arcibiskup Viľňusu.

Východných katolíkov na Ukrajine charakterizuje okrem priameho spojenia s Rímskym pápežom aj tradičné ekumenické puto s Konštantinopolom, odkiaľ pred 1025 rokmi prijali kresťanskú vieru v gréckej liturgickej forme. Pripomenula to púť delegácie pod vedením arcibiskupa Ševčuka v apríli tohto roku do Turecka, ktorú prijal ekumenický partiarcha Bartolomej I. vo svojom sídle vo Fanare.

Ruská pravoslávna cirkev zorganizovala oslavy 1025. výročia prijatia kresťanskej viery už v závere júla v Moskve.

Pripomeňme, že pri príležitosti 1000-ročia krstu Kyjevskej Rusi v roku 1988 vydal Ján Pavol II. osobitný apoštolský list Euntes in mundum, v ktorom okrem vzdávania vďaky za Božie dobrodenia pre národy Ruska, Ukrajiny a Bieloruska, prameniace z viery v Krista, vyzdvihol najmä úlohu apoštolov Slovanov sv. Cyrila a Metoda a ekumenický význam východnej a západnej formy kresťanstva pre Európu a svet:

„Európa je kresťanská vo svojich koreňoch. Dve formy veľkej tradície Cirkvi, západná a východná, dve formy kultúry sa vzájomne dopĺňajú ako dve strany «pľúc» jedného organizmu. Taký je odkaz minulosti, také je dedičstvo národov, ktoré žijú na našom kontinente. Dá sa povedať, že tieto dva prúdy, východný a západný, sa súbežne stali prvými veľkými podobami inkulturácie viery, v ktorých našla svoje historické vyjadrenie jediná a nerozdelená plnosť, Kristom zverená Cirkvi. V rôznych kultúrach európskych národov, ako na Východe, tak aj na Západe, v hudbe, literatúre, vo filozofii a v architektúre, ako aj v spôsobe myslenia, prúdi spoločná miazga, čerpajúca z jediného prameňa“ (Euntes in mundum, 12).

„Povolaním Európy, zrodenej z kresťanských základov, je osobitná starostlivosť o pokoj na celom svete. V mnohých častiach sveta pokoj chýba, alebo je ťažko ohrozovaný. Je preto nevyhnutná stála a jednomyseľná spolupráca európskeho kontinentu so všetkými národmi v prospech pokoja a dobra, na ktoré má každý človek a každé spoločenstvo posvätné právo“ (Euntes in mundum, 13). -jb, jk-

(FOTO: Kyjevsko-Haličský vyšší arcibiskup Sviatoslav Ševčuk, hlava Ukrajinskej gréckokatolíckej cirkvi, pred novou patriarchálnou katedrálou Kristovho Vzkriesenia v Kyjeve)