Pápež pripomína 25. výročie dokumentuo dôstojnosti a povolaní ženy
Pápež František dal v príhovore pred modlitbou Anjel Pána v deň slávnosti Nanebovzatia
Panny Márie do pozornosti veriacich 25. výročie apoštolského listu blahoslaveného
Jána Pavla II. Mulieris Dignitatem, o dôstojnosti a povolaní ženy:
„Tento
dokument je bohatý na podnety, ktoré si zaslúžia opätovné povšimnutie a ďalšie rozvinutie.
Jeho celkovým základom je postava Márie; vyšiel totiž pri príležitosti Mariánskeho
roku. Osvojme si modlitbu zo záveru tohto apoštolského listu (porov. č. 31), aby meditujúc
nad biblickým tajomstvom ženy, sústredeným v Márii, tu všetky ženy našli seba samé
a plnosť svojho povolania a aby sa v celej Cirkvi prehĺbila a lepšie pochopila veľkosť
a dôležitosť úlohy ženy!“
Toľko pápež František. Pripomeňme si slová Jána
Pavla II., ktoré nám zanechal v apoštolskom liste z roku 1988:
«V Mariánskom
roku Cirkev túži vyjadriť vďaku Najsvätejšej Trojici za „tajomstvo Ženy“ a za každú
ženu, za to, čo tvorí večný rozmer jej ženskej dôstojnosti, za „veľké Božie diela“,
aké sa v nej a cez ňu uskutočnili v histórii ľudstva. Či sa neuskutočnila v nej a
cez ňu najväčšia udalosť v histórii človeka na zemi: že Boh sa stal človekom? Cirkev
teda ďakuje za všetky ženy a za každú osobitne: za matky, sestry, manželky; za ženy
zasvätené Bohu v panenstve; za ženy, ktoré sa venujú službe toľkým ľuďom, čakajúcim
na nezištnú lásku druhej osoby; za ženy, ktoré bedlia nad človekom v rodine, ktorá
je základným znakom ľudského spoločenstva; za ženy konajúce prácu v zamestnaní, za
ženy, na ktoré nezriedka dolieha veľká spoločenská zodpovednosť, za ženy „dokonalé“
i za ženy „slabé“ – za všetky, tak, ako boli myslené Bohom v celej kráse a bohatstve
ich ženskosti; tak ako boli obklopené jeho večnou láskou; tak, ako – spolu s mužom
– sú pútničkami na tejto zemi, ktorá je v čase „otčinou“ ľudí a neraz sa stáva „slzavým
údolím“; tak, ako – spolu s mužom – berú na seba spoločnú zodpovednosť za osudy ľudstva,
podľa požiadaviek každého dňa i toho definitívneho určenia, ktoré ľudská rodina má
v samom Bohu, v lone nevýslovnej Trojice. Cirkev ďakuje za všetky prejavy ženského
„génia“ v priebehu dejín vo všetkých krajinách a uprostred všetkých národov, ďakuje
za všetky charizmy, ktoré Duch Svätý udeľuje ženám v histórii Božieho ľudu, za všetky
víťazstvá, za ktoré vďačí ich viere, nádeji a láske: ďakuje za všetky plody ženskej
svätosti. Cirkev súčasne prosí, aby tie neoceniteľné prejavy (porov. 1Kor 12,4n),
ktoré v štedrej miere boli udelené „dcéram“ večného Jeruzalema, boli náležite uznané
a použité pre dobro Cirkvi a ľudstva, najmä v našich časoch. Rozjímajúc o biblickom
tajomstve „ženy“, Cirkev sa modlí, aby všetky ženy objavili v tom tajomstve seba a
svoje „najvyššie povolanie“. Nech Mária, ktorá predchádza celú Cirkev na ceste
„viery, lásky a dokonalého zjednotenia s Kristom“, vyprosí nám všetkým toto „ovocie“
v roku, ktorý sme jej zasvätili na prahu tretieho tisícročia od príchodu Krista.»
Toľko
z apoštolského listu blahoslaveného Jána Pavla II. Mulieris dignitatem, o dôstojnosti
a povolaní ženy, ktorý bol vydaný pred 25 rokmi 15. augusta 1988 na slávnosť Nanebovzatia
Panny Márie, v 10. roku jeho pontifikátu. –jk–