Zomrel Alexej Strýček SJ, posledný z legendárnych slovenských osobností rímskeho Rusika
Vo Francúzsku zomrel 8. augusta vo veku 97 rokov jezuitský misionár Alexej Strýček.
Pochádzal zo Slovenska a bol členom francúzskej provincie jezuitov. Celý jeho život
bol však spojený s Ruskom a ruským jazykom. Bol posledným žijúcim z prvej generácie
Slovákov, ktorí prišli do Rusika, Pápežského ruského kolégia v Ríme, a prijali byzantský
obrad, aby mohli ako kňazi pôsobiť v Sovietskom zväze v čase komunistickej totality.
Otec
Alexej (Alojz) Strýček SJ sa narodil 21. júna 1916 v Čiernom pri Čadci. Po absolvovaní
gymnázia, keď mal 19 rokov, zachytil Božie volanie cez výzvu pápeža Pia XI. o potrebe
misionárov pre Rusko. Odišiel študovať do Ríma, kde v r. 1936 vstúpil do jezuitského
noviciátu. V Rusiku sa naučil po rusky, zoznámil sa s byzantským obradom a v r. 1944
prijal kňazskú vysviacku.
Do Ruska sa však nemohol dostať, preto pôsobil medzi
ruskými zajatcami v Belgicku, v tom čase okupovanom nacistami. V belgických baniach
ich v tom čase pracovalo až 40-tisíc. Ako kapitán Americkej armády sa neskôr staral
o zajatých Nemcov, no nikdy nevzal do ruky zbraň. Za zásluhy pri oslobodzovaní Belgicka
dostal neskôr belgické kráľovské vyznamenanie.
Po skončení vojny mal v úmysle
sprevádzať prepustených zajatcov pri návrate do Sovietskeho zväzu, ale na príkaz predstavených
odišiel do Francúzska, kde si doplnil štúdiá a v r. 1948 zložil posledné rehoľné sľuby.
Prijal francúzske štátne občianstvo a počas polstoročia pôsobil v Paríži v rusky hovoriacom
prostredí. Na École Polytechnique prednášal ruský jazyk a apoštoloval v prostredí
umelcov a intelektuálov, udržiavajúc priateľské kontakty s mnohými významnými osobnosťami.
V doktorskej práci na Sorbone spracoval dielo ruského satirika z 18. storčia
Denisa Ivanoviča Fonvízina. Bol vynikajúcim filológom-rusistom a publikoval významnú
prácu o prízvuku v ruskom jazyku. V samotnom Sovietskom zväze si toto dielo získalo
veľké uznanie a otec Strýček tak mohol začiatkom 60. rokov pricestovať na isté obdobie
do Ruska. Do Francúzska sa stihol vrátiť tesne predtým, než KGB odhalila, že tajne
vedie krúžok ruských bohoslovcov. V Rusku, ktoré nesmierne miloval, sa však stal nežiadúcou
osobou.
Jeho sen o Rusku sa naplno uskutočnil až v roku 1993, vo veku 77 rokov.
Nasledujúcich vyše 15 rokov pôsobil v Novosibirsku ako člen komunity jezuitov Ruského
regiónu. So Slovenskom udržiaval sporadické kontakty. Zomrel 8. augusta 2013 vo Francheville
pri Lyone, kde bol posledné dva roky na odpočinku ako člen francúzskej provincie jezuitov.
Jeho telo pochovali 13. augusta na tamojšom cintoríne. –jb– (Zdroj: www.jesuit.ru)