František pred Angelus Domini: Kde je tvoj poklad? Je to láska k Bohu?

Vatikán, 11. augusta 2013 - Námestie sv. Petra dnes pred blížiacim sa poludním zaplnili veriaci z Talianska i z iných krajín. Svätý Otec sa im prihovoril z okna svojej pracovne týmito slovami:


„Drahí bratia a sestry, dobrý deň!

Evanjelium tejto nedele (Lk 12,32-48) nám hovorí o túžbe po definitívnom stretnutí s Kristom, o túžbe, ktorá nás robí vždy pripravenými a bdelými v duchu, aby sme toto stretnutie očakávali s celým srdcom, celou našou bytosťou. Toto je podstatný aspekt života. Jestvuje túžba, ktorú všetci máme vo svojom srdci, či už zjavne alebo skryto. Všetci máme v srdci túto túžbu.

Aj túto Kristovu náuku je treba vidieť v konkrétnom životnom kontexte, v akom ju odovzdal. V tomto prípade nám evanjelista Lukáš ukazuje Ježiša, ktorý kráča so svojimi učeníkmi smerom do Jeruzalema, smerom k Pasche jeho smrti a vzkriesenia, a na tejto ceste ich vyučuje, zverujúc im to, čo sám nesie v srdci, hlboké postoje jeho ducha. Medzi týmito postojmi je odstup od pozemských dobier, dôvera v Otcovu prozreteľnosť, a práve aj vnútorná bdelosť, činorodé očakávanie Božieho kráľovstva. Pre Ježiša je to očakávanie návratu do Otcovho domu. Pre nás je to očakávanie samotného Krista, ktorý nás príde vziať, aby nás priviedol na slávnosť bez konca, ako to už urobil so svojou Najsvätejšou Matkou Máriou, ktorú vzal so sebou do neba.

Toto evanjelium nám chce povedať, že kresťan je ten, kto nosí vo svojom vnútri veľkú túžbu, túžbu, ktorá je hlboká: túžbu stretnúť sa so svojím Pánom spolu s bratmi, so spoločníkmi na ceste. A toto všetko, čo nám Ježiš hovorí, zhŕňa Ježišov slávny výrok: «Kde je váš poklad, tam bude aj vaše srdce» (Lk 12,34). Srdce, ktoré túži... No my všetci máme túžbu! Úbohí ľudia, čo nemajú túžbu! Túžbu ísť vpred, k horizontu, a pre nás kresťanov týmto horizontom je stretnutie s Kristom, stretnutie práve s ním, ktorý je naším životom, našou radosťou, tým, čo nás robí šťastnými.

Ale položím vám dve otázky; prvá: Všetci máte túžiace srdce, srdce ktoré túži? Premýšľajte a odpovedzte v tichosti svojho srdca. Máš srdce, ktoré túži, alebo máš srdce uzavreté, srdce uspaté, srdce v anestéze, znecitlivené pre záležitosti života? – Túžba kráčať vpred ku stretnutiu s Ježišom...

Druhá otázka: Kde je tvoj poklad - to, po čom túžiš? Ježiš nám totiž povedal: «Kde je váš poklad, tam bude aj vaše srdce». A ja sa pýtam: Kde je tvoj poklad? Čo je pre teba najdôležitejšia realita? – Najcennejšia skutočnosť, ktorá priťahuje moje srdce ako magnet? - Čo priťahuje tvoje srdce? Môžem povedať, že je to Božia láska? Že to je vôľa dobre robiť druhým? Žiť pre Pána a pre našich bratov? Môžem to povedať? Každý odpovie vo svojom srdci. No niekto mi môže povedať: Otče, ale ja som ten, čo pracuje, čo má rodinu; najdôležitejšia vec pre mňa je starosť o napredovanie mojej rodiny, práca... – Istotne, je to pravda, je to dôležité. No čo je tou silou, ktorá rodinu drží pospolu? Je to práve láska. A kto zasieva lásku do nášho srdca? Boh. Božiu lásku. Je to práve láska k Bohu, ktorá dáva zmysel každodenným drobným povinnostiam a pomáha aj zvládať veľké skúšky. Toto je pravý poklad človeka. Kráčať životom vpred s láskou, s tou láskou, ktorú nám Pán zasial do srdca, s láskou k Bohu. Toto je pravý poklad.

No čo je to Božia láska? Nie je to niečo neurčité, nejaký všeobecný pocit. Božia láska má meno a má tvár: Ježiš Kristus. Ježiš. Božia láska sa zviditeľňuje v Ježišovi, pretože my nemôžeme milovať vzduch... Alebo azda: milujeme vzduch, milujeme všetko vcelku? Nie, to sa nedá! Milujeme osoby, a osobou, ktorú my milujeme, je Ježiš, Otcov dar uprostred nás. Je to láska, ktorá dáva hodnotu a krásu všetkému ostatnému, láska, ktorá dáva silu rodine, práci, štúdiu, priateľstvu, umeniu, každej ľudskej činnosti. A dáva zmysel aj negatívnym skúsenostiam, pretože táto láska nám umožňuje prekonať tieto skúsenosti, posunúť sa ďalej, nezostať v zajatí zla, ale vykročiť ďalej, otvára nás vždy pre nádej. Pozrite, Božia láska v Ježišovi nás vždy otvára nádeji, voči horizontu nádeje, cieľovému horizontu nášho putovania. Takto aj námahy a pády nachádzajú zmysel. Aj naše hriechy nachádzajú zmysel v Božej láske, pretože táto Božia láska v Ježišovi Kristovi nám vždy odpúšťa. Tak veľmi nás miluje, že nám vždy odpúšťa.

Drahí bratia, dnes si v Cirkvi spomíname na svätú Kláru z Assisi, ktorá po stopách Františka zanechala všetko, aby sa zasvätila Kristovi v chudobe. Svätá Klára nám nádherne dosvedčuje toto dnešné evanjelium. Nech nám pomáha, spolu s Pannou Máriou, aby sme ho žili aj my, každý podľa vlastného povolania.“


Po spoločnej modlitbe Angelus Domini Svätý Otec udelil všetkým požehnanie. Pripomenul blížiaci sa sviatok Nanebovzatia Panny Márie a pripojil pozdrav moslimom na celom svete, „našim bratom, ktorí nedávno oslávili záver mesiaca Ramadán, osobitným spôsobom venovaného pôstu, modlitbe a almužne.“ František pripomenul aj svoje posolstvo, ktoré napísal pre túto príležitosť, a v jeho duchu vyslovil prianie, „aby sa kresťania a moslimovia usilovali o podporovanie vzájomnej úcty, osobitne prostredníctvom výchovy nových generácií.“ -jb-