Reakcie na pápežovo posolstvo moslimom k zajtrajšiemu sviatku „Id al-Fitr“

„Ako moslim som veľmi rád, že môžem prijať toto posolstvo pokoja a prianie dobra od Svätého Otca.“ Takto reagoval moslimský teológ Adnane Mokrani v rozhovore pre Vatikánsky rozhlas na posolstvo pápeža Františka k
ukončeniu Ramadánu. Mesiac pôstu, pre vyznávačov islamu posvätný, vyvrcholí 8. augusta sviatkom „Id al-Fitr“. Adnane Ben Abdelmajid Mokrani, doktor islamskej teológie, ktorý pochádza z Tuniska a v súčasnosti žije v Ríme, kde spolupracuje s Pápežskou Gregorovou univerzitou, pokračuje: „Už len jeho meno František naznačuje záujem o medzináboženský dialóg. Svätý František je symbolom dialógu s moslimami. Okrem toho je to po prvý raz, čo pápež sám napísal taký živý, pekný, otvorený list, v ktorom vyzýva na vzájomnú úctu, ktorá má byť základom spoločného priateľstva. Je to výzva mladým, aby rešpektovali iné náboženstvá a ich predstaviteľov…“

Predstavený Misie sui iuris v Afganistane, páter Giuseppe Moretti posolstvo pápeža Františka prečítal pri svätej omši, ktorú slávil uplynulú nedeľu v kaplnke talianskeho veľvyslanectva v
Kábule. „Chcel som moslimom povedať, že Cirkev je pozorná voči ich sviatkom a zapriať im, aby sa cítenie vyjadrené pápežom mohlo zhodovať s cítením islamského sveta“ – povedal pre agentúru AsiaNews. Kaplnka je jediným bohoslužobným miestom pre medzinárodnú komunitu katolíkov v hlavnom meste. Na svätej omši sa tu zúčastňuje asi 100 veriacich a otec Moretti je jediným katolíckym kňazom v metropole Afganistanu. Pôsobia tu však aj sestry Matky Terezy. Povolenie vykonávať charitatívnu činnosť dostali v roku 2004. Misiu sui iuris pre Afganistan zriadil pápež Ján Pavol II. v roku 2002. Jej sídlo je v Kábule a páter Moretti je od vzniku misie jej predstaveným.

Giuseppe Moretti, zo Spoločnosti klerikov sv. Pavla, čiže barnabitov, žije v Afganistane už 23 rokov. Pochádza z talianskej diecézy Macerata, ktorá je známa misijnými putami s ázijskými krajinami, a to prostredníctvom jezuitu Mattea Ricciho, misionára v Číne, či Giuseppeho Tucciho, „pútnika v Tibete“. Prítomnosť rehole barnabitov v Afganistane vysvetlil v rozhovore pre spravodajský portál Maceraty: „Taliansko ako prvá zo západných vlád uznalo v roku 1919 nezávislosť Afganistanu. Ako odpoveď na toto gesto prišla otázka, čo chce Taliansko za toto uznanie. Talianska vláda sa stala hovorkyňou malého medzinárodného spoločenstva katolíkov, ktoré chcelo kostol a duchovného otca. Kaplnka a kaplán boli oficiálne uznaní vládou Afganistanu už o dva roky, teda v roku 1921, ale ani o desať rokov tam kaplán ešte nebol.“ Talianska vláda sa obrátila na pápeža Pia XI., ktorý misiou poveril kongregáciu pátrov barnabitov. Tak na rozhodnutie pápeža 1. januára 1933 prišiel do Afganistanu prvý barnabita. Páter Moretti je v poradí už piaty. Nastúpil v roku 1990, ale v roku 1994 bol zranený pri útoku na talianske veľvyslanectvo a bol nútený vrátiť sa domov, kým nebolo veľvyslanectvo znovu otvorené v roku 2001. O rok nato sa kaplánka stala misiou sui iuris. Páter Moretii spomína na vývoj situácie v krajine takto: „Prišiel som, keď bola krajina v mieri, vojnou sa v krátkej dobe úplne zmenila. Napriek vojne sme však mohli spokojne po Kábule chodiť, aj von z mesta sa dalo vyjsť. Potom nastúpil Taliban a s ním sa mesto sa dostalo do fázy teroru. V súčasnej dobe tu žije 40-tisíc žobrákov a 4-tisíc opustených detí ulice.“

Napriek ťažkým okolnostiam sa mu v Kábule podarilo zriadiť tzv. Školu pokoja. Priznáva sa, že bola jednou z jeho najväčších túžob. V roku 2002 v nadväznosti na túto pretrvávajúcu ideu začal zbierku. Od roku 2005 – vďaka pomoci jeho krajanov a veľkorysosti Jána Pavla II. – je to škola pre 1100 študentov všetkých vekových kategórií od prvého až po dvanásty ročník. Zámerne ju chcel vybudovať na predmestí, na mieste zanedbávanom medzinárodnými i mimovládnymi organizáciami. Školou sa dnes právom môže pochváliť: „Škola má k dispozícii odborné laboratórium, počítačovú učebňu a futbalové ihriská. Navštevujú ju aj dievčatá. Obvykle skončia v prvom cykle štúdia a rodina ich donúti odísť. Takže poskytujeme štipendium, ktoré pozostáva z vriec ryže a múky, ktoré pravidelne distribuujeme do rodín dievčat, aby mohli pokračovať v navštevovaní školy. Okrem nás tu pôsobia aj sestry Matky Terezy, a to z pôvodnej jednej komunity sú už na troch miestach, a dokonca môžu chodiť v habite.“

Pozornosť výchove a vzdelávaniu mladých, ktoré sú hlavnou témou posolstva pápeža Františka moslimom k ukončeniu Ramadánu, docenil aj spomenutý moslimský teológ Adnane Mokrani v reakcii na výzvy pápeža počas nedávnych Svetových dní mládeže v Riu de Janeiro:

„Táto pozornosť voči mladým je veľmi dôležitá: vychovávať mladých k dialógu, k spolužitiu, k spoločným hodnotám, ktoré dokážu urobiť ľudstvo pokojnejším, prívetivejším… Podľa mňa je to spoločná práca, spoločná úloha, ktorá by sa mala stať cieľom medzináboženského dialógu na najbližšie roky. (...) Myslím si, že tento jeho odkaz môže povzbudiť ľudí, ktorí pracujú na poli dialógu, k ďalšej snahe, aby nestrácali odvahu, ale nachádzali stále novú silu. Tento odkaz dodáva nádej a je povzbudením pre všetkých, ktorí pracujú v tejto oblasti.“ –jk–