Spiritualita súčasného človeka: Spiritualita sv. Ignáca

Rubriku Spiritualita súčasného človeka pripravil P. Peter Dufka SJ. Dnešný príspevok má názov Spiritualita sv. Ignáca.
V uplynulú stredu 31. júla si Cirkev pripomenula sviatok sv. Ignáca z Loyoly. Pri tejto príležitosti Svätý Otec predsedal slávnostnej liturgii v rímskom kostole Del Gesù, pri ktorej koncelebrovalo asi 300 jezuitov. Pápež František sa už niekoľkokrát vyjadril, že sa stále cíti byť jezuitom a že spiritualita sv. Ignáca mu je vlastná. Skúsme sa preto v krátkosti dotknúť niektorých bodov tejto spirituality, ktorá je užitočná pre každého dnešného človeka. Spiritualita sv. Ignáca vychádza z duchovných cvičení, kde sa kladie akcent na slovíčko skúsenosť. Táto spiritualita má veľa spoločného s teológiou, avšak zachytáva i podstatný rozdiel. Kým teológia hovorí o Bohu ako o objekte poznávania, spiritualita hovorí o zážitku s Bohom. Hovorí o Bohu, ktorý sa dotkol vnútra človeka, o dotyku, ktorý človeka zmenil. Hovoriť o Bohu v pojmoch zážitku alebo dotyku znamená súčasne hovoriť i o sebe samom. Tu sa nedá vyhnúť i ďalším realitám, ako je vzťah k ľuďom, k veciam, k svetu, ktorý nás obklopuje. Zážitok ďalej spôsobuje, že človek nedokáže o ňom nehovoriť alebo nesvedčiť svojím životným postojom.
Skúsme si všimnúť tri dôležité aspekty spirituality duchovných cvičení, ktorými sú meditácia, spytovanie svedomia a duchovné rozlišovanie.

Meditácia alebo kontemplácia podľa sv. Ignáca by mala vždy začať vedomím Božej prítomnosti. Hovorí, že toto vedomie pomôže nasmerovať k Bohu naše myšlienky, slová i skutky podobne, ako je to s osobu, ktorá sa nachádza v našej prítomnosti. Druhou časťou meditácie alebo kontemplácie je pozorné prečítanie prekladaného textu a zastavenie sa pri tých slovách alebo vetách, na ktoré nachádzame v našom vnútri rezonanciu. Sv. Ignác je presvedčený o tom, že takýmito úsekmi Biblie k nám Boh hovorí. Avšak pre zachytenie Jeho slov je potrebná istá vnútorná citlivosť, schopnosť načúvať, pretože práve prostredníctvom pocitov, ktoré pri čítaní zachytávame, nás chce Pán upozorniť na niečo, čo treba v našom vnútri zmeniť. Pri meditácii sa kladie akcent predovšetkým na činnosť našej pamäte, rozum a vôľu, avšak pri kontemplácii sa má osoba do textom predkladaných udalostí takpovediac osobne vložiť. Má sa pokúsiť prostredníctvom obrazotvornosti vidieť osoby, počuť ich slová a cítiť celkovú atmosféru udalosti. Istý autor na popísanie kontemplácie podľa sv. Ignáca používa príklad autonehody. Človek, ktorý je jej svedkom, ju sleduje asi takto: „Uff, autonehoda. Kto ju spôsobil? Koľko ľudí sa tu zbehlo. Už počujem prichádzajúcu sanitku.“ Ak ide o neznámu osobu, stávame sa len pasívnymi účastníkmi tejto nehody. Ale ak je zranený niekto z blízkych, ihneď sme vtiahnutí oveľa hlbšie do udalosti. Staneme sa jej aktívnymi účastníkmi. Kontemplácia je práve takýmto osobným zapojením sa do udalostí a dejov, ktoré nám podáva Sväté písmo. Podľa niektorých autorov, tých, ktorí sa pri kontemplácii vedome nechajú unášať citom, sám Duch Svätý uchváti a uvedie do hĺbky duchovného tajomstva.
Iný duchovný autor meditáciu i kontempláciu prirovnáva k hľadaniu pokladu. V minulosti niektorí bohatí ľudia zakopávali svoje poklady v blízkosti svojich domov. Neraz sa však stalo, že dotyční ľudia umreli a nik okrem nich o zakopanom poklade nevedel. Našli sa však šikovní ľudia, ktorí o poklade tušili a začali kopať na miestach, kde by sa mohol nachádzať. Často kopali neúspešne a po krátkej námahe to vzali. Avšak niektorí z nich boli vytrvalí a poklad skutočne našli. Ten potom úplne zmenil ich život. Tak je to i s Božím slovom. Kto nad ním neuvažuje, kto každodenne a vytrvalo nekope a nehľadá poklad Božieho slova, ten ho nikdy nenájde. A nielen to. I ten, čo našiel poklad, prekopal veľa dní bez úspechu. Ale jedného dňa poklad predsa len našiel. Božie slovo zarezonovalo v jeho vnútri a jeho život sa úplne zmenil. K takejto zmene vedie duchovný zážitok, ktorý možno dosiahnuť meditáciou i kontempláciou. Sv. Ignác ich odporúča zakončiť osobným rozhovorom s Bohom a dokonca radí krátku reflexiu nad tým, kam nás táto meditácia posunula vo vzťahu k Bohu.

2. Druhý z aspektov spirituality duchovných cvičení sv. Ignáca je spytovanie svedomia. Ide o úsilie hlbšie spoznať Boha, ktorý zasahuje do našich životov. K tomuto celkom isto slúži sviatosť zmierenia, ale i reflexia. Sv. Ignác odporúča každodenné spytovanie svedomia, ktoré nie je vypočítavaním vlastných slabostí a nedostatkov, ale ide predovšetkým o dialóg človeka s Bohom, ktorý s ním komunikuje i prostredníctvom udalostí bežného dňa. Spytovanie svedomia, pre ktoré nám sv. Ignác odporúča denne vymedziť štvrťhodinu času, niektorí autori nazývajú i štvrťhodinkou úprimnosti, štvrťhodinkou hľadania pravdy o Bohu a o človeku. Tento svätec pri spytovaní svedomia odporúča chronologicky preberať jednotlivé udalosti dňa a reflektovať nad našimi myšlienkami, slovami i skutkami. Spytovanie svedomia má mať charakter objavovania Božej prítomnosti v jednotlivých udalostiach dňa. Človek sa takto naučí pozerať na ne duchovnou optikou a vnímať za nimi čosi viac, ako len náhodu. Andrej Sládkovič to vyjadril týmito slovami: „Beda, kto v mori vidí iba vodu, kto nepočuje nemú prírodu, kto v skalách vidí iba skaly.“ Fyzický zrak človeka vidí len veľmi obmedzene. Zostane nedokonalý, ak sa nenaučí vnímať prítomnosť Boha vo veciach a bežných udalostiach dňa. Duchovný zrak pohľadom do minulosti dokáže vidieť jednotlivé udalosti ako kamienky mozaiky, ktoré s odstupom času i našom živote vytvárajú krásny obraz Božej prítomnosti. Krásny obraz nemôže byť dielom slepej náhody. A práve takýto pohľad si človek vypestuje prostredníctvom pravidelného spytovania svedomia.

3. Tretím aspektom spirituality duchovných cvičení je rozlišovanie. Zachytávať Božie dotyky v našom živote je schopnosť, ktorá sa nezíska hneď na začiatku duchovného života. Podľa sv. Ignáca však tejto schopnosti bránia nepriateľské sily. V duchovných cvičeniach spomína démonov, ktorí sú jednoducho označovaní ako nepriatelia našej duše. Treba vedieť o dvoch skutočnostiach, ktoré súvisia s ich negatívnou činnosťou:
1. Nejde o neistý boj dvoch protivníkov. Satan nie je súperom Boha. Nič nevytvoril, a preto sa pokúša iba rozložiť to, čo už bolo stvorené. Nie je to rival, ale rebel.
2. Prichádza až po dotyku alebo skúsenosti s Bohom. Útočí všade tam, kde sa zvyšuje citlivosť pre duchovné veci. O tejto realite svedčí i celý rad mystikov, ktorí práve pre dar mimoriadnej Božej blízkosti zažili i mimoriadne útoky zlého ducha. Niektorí autori sa zaoberajú otázkou, prečo pokušiteľ tak často nad nami víťazí a nachádzajú odpoveď v našej tajnej zhovievavosti a súhlase so zlom. Je celá séria pocitov, ktoré diabol využíva na svoje zámery. Patria k ním napríklad únava, signály vyčerpanosti, pocit neúspechu, sklamania, spomienka na naše chyby a zlyhania. Takýto stav duše využíva zlý duch, ktorý maskovane v podobe myšlienok a hnutí vkĺzne do vnútorného rozpoloženia človeka. Zvyšuje pocity, ktoré ho oslabujú a oberajú o odvahu, zasieva smútok, znechutenie a odpor.
Na demaskovanie nepriateľa našej duše je na prvom mieste podľa sv. Ignáca potrebné zachytenie vlastných pocitov. Hnutia, o ktorých hovorí, sú úplne bežné. Všetci si ich uvedomujeme, ale len málokedy im venujeme aj duchovnú pozornosť. Obyčajne ich vnímame len pocitovo a klasifikujeme ako momentálny psychický stav. Po takomto zachytení našich pocitov sv. Ignác odporúča ich poznanie a analýzu. Ide mu o praktickú stránku veci, totiž spoznať smer, ktorým nás to-ktoré vnútorné hnutie vedie a jeho prípadné následky. Predovšetkým je potrebné spoznať pôvod vnútorného hnutia. No a posledným bodom rozlišovania je zaujať jasný postoj. Prijať a plne sa otvoriť podnetom Ducha Božieho a odmietnuť všetko, čo by nás viedlo opačným smerom.

Milí priatelia, spiritualita duchovných cvičení môže obohatiť život každého jedného z nás. Nech nám sv. Ignác pomôže k tomu, aby sme prostredníctvom meditácie, spytovania svedomia a duchovného rozlišovania nadobudli nové skúsenosti s Bohom, ktorý sa k nám denne prihovára rozličnými spôsobmi.