Pápež pred modlitbou Anjel Pána: SDM nie sú ako ohňostroj, sú etapou na dlhej ceste

„Dnes je tu na námestí veľa mladých: akoby to bolo Rio de Janeiro!“ Takto reagoval pápež František na veľký počet mladých, ktorí prišli na Námestie sv. Petra z rôznych kútov Talianska, ale aj Chorvátska, a to aj napriek veľkej horúčave. Svätý Otec sa spolu s nimi, ako aj s ďalšími pútnikmi, pomodlil z okna svojej pracovne modlitbu Anjel Pána. Ešte predtým sa však niekoľkými slovami vrátil k Svetovým dňom mládeže, ktoré sa skončili presne pred týždňom:

Drahí bratia a sestry, dobrý deň!

Minulú nedeľu som sa nachádzal v Riu de Janeiro. Končila sa svätá omša a Svetové dni mládeže. Myslím si, že by sme sa mali všetci spoločne poďakovať Pánovi za veľký dar, ktorý znamenala táto udalosť pre Brazíliu, Latinskú Ameriku a pre celý svet. Bola to nová etapa na púti mladých naprieč kontinentmi s Kristovým krížom. Nesmieme nikdy zabudnúť, že Svetové dni mládeže nie sú ako „ohňostroj“, ako nejaké samoúčelné okamihy nadšenia; sú to etapy na dlhej púti, ktorá sa začala v roku 1985 vďaka iniciatíve pápeža Jána Pavla II. On zveril mladým kríž a povedal: choďte a ja pôjdem s vami! A tak sa aj stalo. Táto púť mladých pokračovala s pápežom Benediktom XVI. a vďaka Bohu som aj ja mohol zažiť takúto nádhernú púť v Brazílii. Vždy si pamätajme: mladí nenasledujú pápeža, nasledujú Ježiša Krista, nesúc jeho kríž. Pápež ich na tejto púti viery a nádeje vedie a sprevádza. Preto ďakujem všetkým mladým, ktorí sa na nej zúčastnili, a to aj za cenu obetí. Ďakujem Pánovi aj za ďalšie stretnutia s pastiermi a ľuďmi takej veľkej krajiny, akou je Brazília, ako aj s autoritami a dobrovoľníkmi. Nech Pán odmení všetkých tých, ktorí pracovali na tejto veľkej slávnosti viery.

Chcem rovnako zdôrazniť moje poďakovanie, moju veľkú vďaku Brazílčanom. Akí dobrí sú títo Brazílčania, tento národ s veľkým srdcom! Nezabudnem na ich vrelé prijatie, ich pozdravy, pohľady, na toľkú radosť. Je to veľkorysý ľud; prosím Pána, aby ich požehnal!

Chcel by som vás poprosiť, aby ste sa spolu so mnou modlili, aby mladí, ktorí sa zúčastnili na Svetových dňoch mládeže, mohli tlmočiť ďalej túto skúsenosť na ich každodennej púti, prostredníctvom svojich postojov; a aby ju mohli uplatňovať aj pri dôležitých životných voľbách, odpovedajúc na Pánovo osobné pozvanie. V liturgii dnes zaznieva Kazateľovo provokujúce zvolanie: «Márnosť nad márnosť a všetko je márnosť» (Kaz 1, 2). Mladí sú obzvlášť citliví na prázdnotu zmyslu života a hodnôt, ktorá ich často obklopuje. A žiaľ, platia aj jej následky. Naopak, stretnutie so živým Ježišom, v jeho veľkej rodine, ktorou je Cirkev, napĺňa srdce radosťou, pretože ho napĺňa pravým životom, dobrom tak hlbokým, že sa neminie a nezhnije: videli sme to na tvárach mladých v Riu.
Táto skúsenosť však musí čeliť každodennej márnosti, jedu prázdnoty, ktorý sa vkráda do našej spoločnosti založenej na zisku a vlastníctve, ktorá omamuje mladých konzumizmom. Evanjelium tejto nedele nám pripomína práve absurditu založiť si svoje šťastie na majetku. Bohatý hovorí sám sebe: «Duša moja, máš veľké zásoby… odpočívaj, jedz, pi a veselo hoduj! Ale Boh mu povedal: Blázon! Ešte tejto noci požiadajú od teba tvoj život a čo si si nahonobil, čie bude? » (por. Lk 12, 19-20).

Drahí bratia a sestry, skutočné bohatstvo je Božia láska, o ktorú sa delíme s bratmi. Tá láska, ktorá pochádza od Boha, a ktorá nám umožňuje deliť sa o ňu medzi sebou a pomáhať si navzájom. Kto také niečo zažije, nemá strach pred smrťou a získa pokoj srdca. Zverme tento náš zámer, zámer prijať Božiu lásku a deliť sa o ňu s bratmi, príhovoru Panny Márie.



Preklad: Mária Fábryová