Pápež novinárom na palube lietadla o ceste, aktovke a reformách

Hodnotenie apoštolskej cesty v Riu, svätorečenie pápežov Jána Pavla II. a Jána XXIII., ale aj delikátne témy Cirkvi boli predmetom rozhovoru pápeža Františka s novinármi na palube lietadla počas letu z Brazílie do Talianska v pondelok 29. júla. Približne sedemdesiat novinárov označilo pápežove odpovede za mimoriadne priame a otvorené.

„Bola to pekná cesta, po duchovnej stránke mi veľmi prospela. Som síce dosť unavený, ale v srdci mám radosť.“ Takto komentoval Svätý Otec uplynulé dni návštevy Brazílie pri príležitosti Svetových dní mládeže. Kontakt s ľuďmi považuje za nevyhnutný a blahodarný, preto bol veľmi rád, že sa mu podarilo stretnúť sa s mnohými osobne, pozdraviť ich, objať. Na margo bezpečnostných opatrení počas návštevy v Riu, ktoré miestami zlyhávali, povedal:

„V týchto dňoch nedošlo v celom Riu de Janeiro k žiadnemu incidentu, všetko to bolo veľmi spontánne. Vďaka menším bezpečnostným opatreniam som mohol byť blízko ľudí, objať ich, pozdraviť ich, bez obrnených vozidiel... Je to istota, že môžete dôverovať ľuďom. Samozrejme, vždy tu existuje nebezpečenstvo, že sa objaví nejaký blázon, ktorý niečo vykoná, to je pravda. Je tu však aj Pán! Vytvoriť akýsi opancierovaný priestor medzi biskupom a ľuďmi je bláznovstvom, a tak radšej uprednostňujem toho blázna zvonku.“

Pápež sa poďakoval organizátorom a zamestnancom médií za precíznu prácu počas 28. ročníka SDM. Ich pozornosť sa snažil upriamiť na aspekt utrpenia Brazílčanov. Ako povedal, láskavosť a srdce obyvateľov Brazílie je veľmi veľké, napriek utrpeniu neprestali hľadať dobro. Svätého Otca sa tiež dotkla návštevy favely Varginha, priamy kontakt s extrémnou chudobou a bolesťou mnohých rodín. Veľký obdiv vyjadril aj v súvislosti s počtom mladých, ktorí sa zúčastnili na záverečnej svätej omši na pláži Copacabana:

„Nemôžem tomu uveriť, guvernér dnes hovoril o troch miliónoch. Naozaj tomu nemôžem uveriť. Ale od oltára až po koniec bol viac ako štvorkilometrový úsek pláže zaplnený. (...) Bolo tam toľko mladých! Mons. Tempesta mi povedal, že prišli zo 178 krajín. (...) Je to skutočne silné!“

Jednou z dôležitých tém rozhovoru bolo aj svätorečenie pápežov Jána Pavla II. a Jána XXIII. Hoci sa ako možný dátum svätorečenia spomínal 8. december, stane sa tak pravdepodobne až na jar roku 2014. Ako pápež uviedol, cesty v zimnom období bývajú v Poľsku pokryté ľadom a pre mnohých, ktorí by sa do Ríma chceli dopraviť autom, by to mohol byť problém.

Novinárov tiež zaujímal obsah čiernej aktovky, na ktorú upriamili pozornosť viaceré médiá. Pápež si ju niesol sám pri nastupovaní do lietadla v Ríme, ako aj pri návrate z Ria. Otázka Svätého Otca prekvapila, odpovedal na ňu s iróniou:

„Nebol v nej kľúč od atómovej bomby. Niesol som si ju sám, pretože som to vždy takto robil... A čo je v jej vnútri? Je tam holiaci strojček, breviár, diár, kniha na čítanie – zobral som si so sebou jednu o sv. Terézii, ktorú mám vo veľkej úcte. Vždy som cestoval s taškou, je to normálne. Je pre mňa tak trochu prekvapením, keď mi hovoríte, že fotografia s aktovkou obletela svet. Musíme si predsa zvyknúť na normálnosť života.“

Svätý Otec sa nebránil ani aktuálnym otázkam o reforme vo Vatikáne, ktorú médiá považujú za najhorúcejšiu. Na tému Inštitútu pre náboženské diela, tzv. vatikánskej banky, povedal, že problém spočíva v tom, ako ho reformovať a ozdraviť, čo je ešte možné ozdraviť. Otvorene vyjadril ľútosť nad škandálmi spojenými s bankou, ako však povedal, práve tie ho upevnili v rozhodnutí reformovať ju a s týmto cieľom zriadil komisiu pozostávajúcu z ôsmich kardinálov:

„Dôverujem práci ľuďom v Inštitúte pre náboženské diela, ktorí na tomto pracujú, a tiež komisii kardinálov. (...) Nech už bude z Inštitútu čokoľvek, či už banka alebo fond pomoci, jej charakteristikami musia byť transparentnosť a poctivosť.“

V súvislosti s potratmi a manželstvami párov rovnakého pohlavia pápež zopakoval, že postoj Cirkvi je v tomto stále jasný a nemenný. Ako „dieťa Cirkvi“ zastáva rovnaký postoj. Hlavný problém podľa neho nespočíva v samotnej homosexuálnej orientácii, ale skôr v lobovaní za túto orientáciu:

„Myslím si, že ak sa človek stretne s takouto osobou, musí vedieť rozlišovať dva fakty: jeden, že je homosexuálne orientovaný a druhý, ktorým je lobovanie, pretože to nie je správne. Ak je nejaký človek homosexuálom, hľadá Pána a má dobré úmysly, kto som ja, aby som ho súdil?“

V súvislosti s problémom prijímania u rozvedených a znovu zosobášených vysvetlil, že ide o komplexný problém. Reagoval tiež na postavenie žien v Cirkvi: „Cirkev bez žien je akoby apoštolským kolégiom bez Márie. Úloha žien v Cirkvi nespočíva iba v materstve, či v tom, aby boli matkami rodín, ale je o mnoho silnejšia: je akoby obrazom Panny Márie, ako tej, ktorá pomáha Cirkvi rásť.“ Ako dodal, nie je možné chápať takú Cirkev, ktorá by neposkytovala priestor aj ženám.

Počas konferencie padla aj otázka, ako pápež František vníma prítomnosť Benedikta XVI. vo Vatikáne. Súčasný Svätý Otec odpovedal: „Je to pre mňa niečo také, akoby som mal doma starého otca, veľmi rozumného. Keď má rodina doma starého otca, je mu prejavovaná úcta, je milovaný, počúvajú ho.“ Podľa neho je Benedikt XVI. veľmi rozvážny človek a vždy si od neho rád nechá poradiť. „Ak by som mal problém alebo by som nejakej veci nerozumel, zatelefonoval by som mu,“ povedal pápež František. –mf–