Rozlúčkový príhovor Svätého Otca: Nostalgia za Brazíliou
Príhovor pápeža Františka počas rozlúčkového ceremoniálu na medzinárodnom
letisku v Riu de Janeiro, 28. júla 2013:
Pán viceprezident republiky,
vážené národné, štátne a miestne autority, drahý arcibiskup São Sebastião do Rio de
Janeiro, ctihodní kardináli a bratia v biskupskej službe, drahí priatelia!
O
niekoľko okamihov opustím túto vašu vlasť a vrátim sa do Ríma. Odchádzam s mysľou
naplnenou blaženými spomienkami; a tieto – som si istý – sa premenia na modlitbu.
V tejto chvíli začínam pociťovať nostalgiu. Nostalgiu za Brazíliou, týmto národom
takým veľkým a veľkého srdca, týmto ľudom takým priateľským. Nostalgiu za otvoreným
úprimným úsmevom, ktorý som videl na mnohých ľuďoch, za entuziazmom dobrovoľníkov.
Nostalgiu za nádejou v očiach mladých z Nemocnice sv. Františka. Nostalgiu za vierou
a radosťou uprostred protivenstiev obyvateľov Varginhe. Mám istotu, že Kristus žije
a je skutočne prítomný v konaní nespočetného množstva mladých a veľkom počte ľudí,
ktorých som stretol počas tohto nezabudnuteľného týždňa. Vďaka za prijatie a teplo
priateľstva, ktoré ste mi preukázali! Aj za týmto začínam pociťovať nostalgiu.
Ďakujem
predovšetkým pani prezidentke, ktorá je tu zastúpená viceprezidentom, za to, že pretlmočila
vzťah celého brazílskeho ľudu voči Petrovmu nástupcovi. Úprimne ďakujem mojim bratom
biskupom a ich mnohým spolupracovníkom, že urobili z týchto dní nádhernú oslavu našej
plodnej a radostnej viery v Ježiša Krista. Ďakujem osobitne Dom Oranimu Tempestovi,
arcibiskupovi Ria de Janeiro, jeho pomocným biskupom a Dom Raymundovi Damascenovi,
predsedovi Konferencie biskupov. Ďakujem všetkým, ktorí sa zúčastnili na eucharistických
sláveniach a ďalších podujatiach; ďakujem tým, ktorí ich organizovali, tým, ktorí
pracovali na ich prenosoch prostredníctvom médií. Ďakujem nakoniec všetkým ľuďom,
ktorí akýmkoľvej spôsobom reagovali na požiadavky prijatia takého obrovského množstva
mladých a v neposlednom rade mnohým, ktorí sa často v tichu a ústraní modlili, aby
tieto Svetové dni mládeže boli naozaj skúsenosťou rastu vo viere. Nech vás Boh všetkých
odmení tak, ako to len on môže!
V tejto atmosfére vďačnosti a nostalgie myslím
na mladých protagonistov tohto veľkého stretnutia: Nech vás Boh požehná za také krásne
svedectvo živej, hlbokej a radostnej účasti na týchto dňoch! Mnohí z vás prišli na
túto púť ako učeníci; nemám žiadnu pochybnosť o tom, že všetci taraz odchádzajú ako
misionári. Skrze vaše svedectvo radosti a služby dovoľte zakvitnúť civilizácii lásky.
Na vašich životoch dokážte, že stojí za to vydať sa za vysokými ideálmi, podporovať
dôstojnosť každého človeka a vsadiť na Krista a jeho evanjelium. Bol to on, koho sme
prišli hľadať v týchto dňoch, pretože je to on, kto nás hľadal ako prvý; je to on,
kto nám zapaľuje srdce pre ohlasovanie radostnej zvesti vo veľkých mestách a malých
obciach na vidieku a na všetkých miestach tohto obrovského sveta. Ja budem aj naďalej
živiť obrovskú nádej v mladých ľudí v Brazílii a vo svete: cez nich Kristus pripravuje
novú jar na celom svete. Ja som videl prvé výsledky tohto siatia, iní sa budú radovať
z bohatej úrody!
Moja posledná myšlienka, môj posledný prejav nostalgie sa
obracia k Panne Márii v Aparecide. V tejto milovanej svätyni som si pokľakol v modlitbe
za celé ľudstvo, a to najmä za všetkých Brazílčanov. Prosil som Máriu, aby posilnila
vo vás kresťanskú vieru, ktorá je súčasťou šľachetnej brazílskej duše, rovnako ako
mnohých ďalších krajín, je pokladom vašej kultúry, povzbudením a silou pre budovanie
nového ľudstva v svornosti a solidarite.
Tento pápež od vás odchádza a hovorí:
‚čoskoro dovidenia‘, s tým ‚čoskoro‘ plným nostalgie, a prosí vás láskavo, aby ste
sa nezabudli za neho modliť. Tento pápež potrebuje modlitby vás všetkých. Všetkých
vás objímam. Nech vás Boh žehná!