Svätý Otec túži po Cirkvi, ktorá sa hýbe

„Dúfam, že to tu bude vrieť!“ - Toto je vyjadrenie pápeža Františka z príhovoru mladým Argentínčanom, ktoré obletelo svetom. Na stretnutí v katedrále sv. Šebastiána, ktoré bolo dodatočne vsunuté do programu apoštolskej cesty, sa pápež prihovoril tisícom svojich krajanov, ktorí vo štvrtok 25. júla 2013 už stihli doraziť do Ria de Janeiro. Svätý Otec v neformálnej atmosfére takto predostrel svoju predstavu o želanom ovocí Svetových dní mládeže a o súčasných potrebách Cirkvi, jeho rodnej Argentíny a sveta:

„Tu v Riu to bude vrieť, to áno. Ale ja chcem, aby to vrelo v diecézach, chcem, aby sa išlo von, chcem, aby Cirkev vychádzala do ulíc, aby sme sa chránili všetkého, čo je svetáctvom, čo je znehybnením, toho, čo je pohodlnosťou, čo je klerikalizmom, všetkého toho, čo znamená uzatváranie sa do seba. Farnosti, školy, inštitúcie sú vytvorené preto, aby vyšli smerom von..., ak to neurobia, stanú sa mimovládnymi organizáciami a Cirkev nemôže byť nejakou mimovládnou organizáciou. Nech mi prepáčia biskupi a kňazi, ak z toho neskôr niektorí budú robiť zmätok. Je to rada. Vďaka za to, čo môžete urobiť.

Myslím si, že v tomto momente, táto svetová civilizácia prekročila medze. Prekročila hranice, pretože vytvorila taký kult boha peňazí, že sme svedkami filozofie a praxe vylúčenia tých dvoch pólov života, ktoré sú prísľubom pre národy. Vylúčenie starých ľudí, samozrejme. Dalo by sa uvažovať, či tu nejde o nejaký druh skrytej eutanázie tým, že sa nestaráme o starých ľudí, ale je tu tiež kultúrna eutanázia, pretože im nie je dovolené hovoriť, konať. A vylúčenie mladých: Percento mladých ľudí, ktorí sú bez práce, bez zamestnania, je veľmi vysoké a máme generáciu, ktorá nezakúsila dôstojnosť nadobudnutú prácou. Táto civilizácia nás teda doviedla k vylúčeniu dvoch vrcholov, ktoré sú našou budúcnosťou. Teda mladí: musia vyjsť na povrch, musia ukázať, že niečo zavážia; mladí musia vyjsť bojovať za tieto hodnoty. A seniori musia otvoriť ústa a učiť nás! Odovzdávajte nám múdrosť národov!

Seniorov v argentínskom národe prosím z úprimného srdca: nespreneverte sa svojej úlohe byť kultúrnym rezervoárom nášho ľudu, zásobárňou, ktorá odovzdáva spravodlivosť, ktorá odovzdáva históriu, ktorá odovzdáva hodnoty, ktorý odovzdáva pamäť národa. A vy mladí, prosím, nestavajte sa proti starším: nechajte ich hovoriť, počúvajte ich a napredujte. Ale vedzte, že v tomto momente ste vy i seniori odsúdení k rovnakému osudu: vylúčenie. Nenechajte sa vylúčiť. Je to jasné. Myslím si, že na tomto musíte pracovať. Viera v Ježiša Krista nie je vtip, je to veľmi vážna vec. Je to škandál, že Boh prišiel, aby sa stal jedným z nás. Je to škandál, že zomrel na kríži. Je to škandál, pohoršenie kríža. Kríž naďalej vyvoláva pohoršenie. Ale je to jediná istá cesta: cesta kríža, Ježišova cesta, cesta Ježišovho vtelenia. Prosím vás, nenamiešavajte si z viery v Ježiša Krista koktail. Existuje pomarančový koktail, jablkový, banánový koktail, ale prosím, nepite koktail namiešanej viery.

Viera je celostná, nemieša sa. Je to viera v Ježiša. Viera v Božieho Syna, ktorý sa stal človekom, ktorý ma miloval a za mňa zomrel. Takže: robte rozruch, nech to tu vrie, majte starosť o okraje populácie, ktorými sú starí a mladí; nenechajte sa vylúčiť a nedovoľte, aby boli vylučovaní starší. Po druhé: nemiešajte vieru v Ježiša Krista. Blahoslavenstvá. - Čo máme robiť, otče? - Nuž pozri, čítaj blahoslavenstvá, tie ti pomôžu. Ak chceš vedieť, čo máš robiť konkrétne, čítaj Matúšovu 25. kapitolu, ktorá je protokolom, podľa ktorého budeme súdení. V týchto dvoch veciach máte akčný plán: Blahoslavenstvá a Matúš, 25. Nepotrebujete čítať iné. Prosím vás o to z celého srdca.“ -jk, jb-