Homília Svätého Otca v Aparecide: Nádej, prekvapenie, radosť
Prinášame plný text homílie pápeža Františka, ktorú predniesol pri svätej omši
v Bazilike v Aparecide 24. júla 2013:
Ctihodní bratia v biskupskej a kňazskej
službe, drahí bratia a sestry!
Koľká radosť, že som mohol prísť do domu
Matky každého Brazílčana, do Svätyne Našej Panej z Aparecidy! Deň po mojom zvolení
za rímskeho biskupa som navštívil Baziliku Santa Maria Maggiore v Ríme, aby som Panne
Márii zveril svoj úrad Petrovho nástupcu. Dnes som chcel prísť sem, aby som poprosil
Máriu, našu Matku, za šťastný priebeh Svetových dní mládeže a aby som pod jej ochranu
zveril život ľudu Latinskej Ameriky.
Chcel by som vám povedať najmä jedno.
V tejto svätyni, kde sa pred šiestimi rokmi konala Piata generálna konferencia biskupov
Latinskej Ameriky a Karibských ostrovov, sa stalo niečo prekrásne, čo som mohol osobne
zakúsiť: vidieť, ako sa biskupi, ktorí pracovali nad témou stretnutia s Kristom, apoštolátu
a misie, cítili byť povzbudzovaní, sprevádzaní a istým spôsobom inšpirovaní tisíckami
pútnikov, ktorí sem každodenne prichádzali zveriť svoj život Panne Márii. Tá konferencia
bola veľkým okamihom Cirkvi. A naozaj možno povedať, že Dokument z Aparecidy
sa zrodil práve z tohto prepojenia práce pastierov a jednoduchej viery pútnikov, pod
materskou ochranou Márie. Keď Cirkev hľadá Krista, klope vždy na dvere Matkinho domu
a prosí: „Ukáž nám Ježiša!“ To od nej sa učíme pravému apoštolátu. Tu vidno, prečo
Cirkev ide do misie vždy po stopách Márie.
Dnes, hľadiac na Svetové dni mládeže,
ktoré ma priviedli do Brazílie, aj ja prichádzam a klopem na dvere domu Márie, ktorá
milovala a vychovávala Ježiša, aby pomohla nám všetkých, pastierom Božieho ľudu, rodičom,
vychovávateľom, odovzdať našim mladým hodnoty, ktoré ich urobia tvorcami spravodlivejšieho,
solidárnejšieho a bratskejšieho národa i sveta. Preto by som chcel poukázať na tri
jednoduché postoje: živiť nádej, nechať sa prekvapiť Bohom, žiť v radosti.
1.
Živiť nádej. Druhé omšové čítanie predstavuje dramatickú scénu:
žena – je to postava Márie i Cirkvi – je prenasledovaná drakom – diablom –, ktorý
chce zhltnúť jej dieťa. No táto scéna nie je scénou smrti, ale života, pretože Boh
zasahuje a zachraňuje dieťa (porov. Zjv 12,13a.15-16a). Koľko ťažkostí je v živote
každého jednotlivca, uprostred našich ľudí, v našich spoločenstvách. No akokoľvek
veľkými sa môžu zdať, Boh nikdy nedopustí, aby sme sa v nich utopili. Zoči-voči skleslosti,
ktorá sa môže vyskytnúť v živote, u toho, kto pracuje na evanjelizácii alebo kto sa
snaží žiť vieru v úlohe otca či matky rodiny, chcem povedať s rozhodnosťou: majte
vždy v srdci túto istotu: Boh kráča po vašom boku, ani na chvíľu vás neopustí! Nikdy
nestrácajme nádej! Nikdy ju neuhasme vo svojom srdci! „Drak“, čiže zlo, je prítomný
v našich dejinách, ale nie on je najsilnejší. Najsilnejší je Boh a Boh je naša nádej!
Pravdou je, že dnes takmer všetci, aj naši mladí, cítia lákadlá mnohých modiel,
ktoré sa stavajú na miesto patriace Bohu a zdajú sa, že dávajú nádej: peniaze, úspech,
moc, rozkoš. Často sa v srdciach mnohých rozhosťuje pocit osamelosti a prázdna, vedúci
k vyhľadávaniu kompenzácií v týchto pominuteľných idoloch. Drahí bratia a sestry,
buďme svetlami nádeje! Majme pozitívny pohľad na realitu. Povzbudzujme k obetavosti,
ktorá charakterizuje mladých, sprevádzajme ich, aby sa stávali protagonistami vytvárania
lepšieho sveta. Sú silným motorom pre Cirkev a spoločnosť. Nepotrebujú iba veci, potrebujú
predovšetkým, aby sa im ponúkli nemateriálne hodnoty, ktoré sú duchovným srdcom národa,
pamäťou národa. V tejto Svätyni, ktorá je súčasťou pamäti Brazílie, ich môžeme doslova
čítať: duchovnosť, obetavosť, solidarita, vytrvalosť, bratskosť, radosť – sú to hodnoty,
ktorých najhlbší koreň spočíva v kresťanskej viere.
2. Druhý postoj: nechať
sa prekvapiť Bohom. Kto je mužom či ženou nádeje, – tej veľkej nádeje,
ktorú nám dáva viera –, vie, že aj uprostred ťažkostí Boh koná a nás prekvapuje. Príkladom
toho je aj história tejto svätyne. Traja rybári, po celodennej márnej námahe, keď
vo vodách rieky Parnaiba nič nechytili, nachádzajú v nich niečo nezvyčajného: vyobrazenie
Panny Márie, Našej Panej Počatia (Nossa Senhora Conçeicão). Kto by si bol pomyslel,
že miesto neplodného rybolovu sa raz stane miestom, na ktorom sa všetci Brazílčania
môžu cítiť ako deti tej istej Matky? Boh vždy udivuje, ako nové víno v evanjeliu,
ktoré sme počuli. Boh uchováva pre nás vždy len to najlepšie. Ale žiada, aby sme sa
jeho láskou nechali prekvapiť, aby sme akceptovali jeho prekvapenia. Spoľahnime sa
na Boha! Keď sme od neho vzdialení, víno radosti a víno nádeje sa minie. Ak sa k nemu
priblížime, ak zostaneme s ním, potom to, čo sa zdá byť studenou vodou, to, čo je
ťažkosťou, to, čo je hriechom, premení sa na nové víno priateľstva s ním.
3.
Tretí postoj: žiť v radosti. Drahí priatelia, ak kráčame v nádeji a
necháme sa prekvapiť novým vínom, ktoré nám Ježiš ponúka, v našom srdci je radosť
a nedá sa nám nebyť svedkami tejto radosti. Kresťan je radostný, nikdy nie smutný.
Boh nás sprevádza. Máme Matku, ktorá sa vždy prihovára za život svojich detí, za nás,
ako kráľovná Ester v prvom čítaní (porov. Est 5,3). Ježiš nám ukázal, že Božia tvár
je tvár Otca, ktorý nás miluje. Hriech a smrť boli porazené. Kresťan nemôže byť pesimistom!
Nemá tvár toho, kto sa zdá byť vo večnom smútku. Ak sme naozaj zamilovaní do Krista
a cítime, ako nás miluje, naše srdce sa rozhorí takou radosťou, ktorá nakazí aj tých,
čo žijú v našom okolí. Ako povedal Benedikt XVI: „Učeník si je vedomý, že bez Krista
niet svetla, niet nádeje, niet lásky, niet budúcnosti.“ (Otvárací príhovor Konferencie
v Aparecide, 13. mája 2007).
Drahí priatelia, prišli sme klopať na dvere Máriinho
domu. Ona nám otvorila, pozvala nás ďalej a ukazuje nám svojho Syna. Teraz nás ona
prosí: „Urobte všetko, čo vám povie“ (Jn 2,5). Áno, naša Matka, vynasnažíme sa robiť
to, čo nám Ježiš povie. A budeme to robiť s nádejou, v dôvere v Božie prekvapenia
a plní radosti. Nech sa tak stane.
(Slovenská redakcia Vatikánskeho rozhlasu
ďakuje za odbornú spoluprácu na preklade Andrejovi Klapkovi)