Zamyslenie pripravil
P. Milan Bubák SVD a nesie názov Slúžiť, ale bez hnevu
Jednou zo základných
vlastností Kristovho učeníka je záujem o druhého a schopnosť tomuto druhému, keď to
potrebuje, poslúžiť. Príkladom toho bolo minulú nedeľu podobenstvo o milosrdnom Samaritánovi.
Zatiaľ čo kňaz a levíta sa o človeka v núdzi nezaujímali, a teda mu ani nepomohli,
Samaritán sa, naopak, o neho zaujímal a aj mu pomohol. Samaritán sa tak – so svojou
schopnosťou postarať sa o človeka v núdzi – stal pre nás modelom správneho Kristovho
učeníka. Aj my sa máme, tak ako on, navzájom o seba zaujímať a vzájomne si pomáhať
a posluhovať. A však všetko s mierou, pretože schopnosť zaujímania sa a pomáhania
inému človeku má aj svoju odvrátenú stránku. Tak ako nestarať sa o nikoho, najmä o
tých, ktorí sú v núdzi, je neresťou, aj opačný extrém je neresťou: totiž starať sa
o niekoho až príliš. Sú totiž dve veci, ktoré si mnohí z nás pletieme: starostlivosť
o iných a ovládanie iných. Medzi týmito dvomi vecami je veľmi jemná – často nepostrehnuteľná
alebo veľmi ťažko postrehnuteľná – hranica. Nie každá starostlivosť o iného človeka
je prejavom kresťanskej lásky, čo akokoľvek by sme si to nahovárali. Opravdivá starostlivosť
o iného človeka má dve základné vlastnosti: je bez hnevu a tomu druhému dáva
slobodu našu starostlivosť prijať alebo ju odmietnuť. Ak tam tieto dve vlastnosti
nie sú, potom motívom takejto starostlivosti nie je láska, ale snaha o ovládanie a
vlastnenie toho druhého, a tak vlastne služba nie druhému, ale sebe samému. A
presne o tomto je nedeľné evanjelium. Ježiš prišiel aj so svojimi učeníkmi na návštevu
do domu Marty a Márie. Marta sa rozhodla pripraviť im pohostenie. Nikto ju o to nežiadal,
rozhodla sa pre to sama a slobodne. Jej sestra Mária sa však k nej nepridala, namiesto
toho sa pridala k hosťom, ktorí sa usadili v záhrade. Veď prečo nie, sestry si takto
rozdelili roly: Marta im pripravovala pohostenie v kuchyni a Mária sa im venovala
v záhrade. Nakoniec i to musel niekto urobiť. Všetko by sa bolo vyvíjalo idylicky,
keby Marta zrazu nebola vybuchla od hnevu a nezaútočila nielen na Máriu, ale aj na
samého Ježiša: „Pane, nedbáš, že ma sestra nechá samu obsluhovať? Povedz jej, nech
mi pomôže!” Musel to byť šok, nielen pre jej sestru, ale i pre všetkých prítomných.
Čo sa vlastne stalo? Prečo Marta vybuchla v hneve? Príčinou boli skryté motívy
jej starostlivosti. Nikto ju o jej službu nežiadal. Keď sa ponúkla, že im pripraví
pohostenie, možno si povedala: „Sadnú si tu ku mne, budú ma pozorovať, ako sa zvŕtam
pri šporáku a budú ma obdivovať!“ No nič takého sa nestalo. Namiesto toho sa pobrali
do záhrady, aby sa tam venovali svojmu programu. A navyše pridala sa k nim i jej sestra.
A ona ostala v kuchyni sama. Sama, samučká, bez spoločníkov a obdivu. Ako tak o tom
uvažovala, začal narastať v jej vnútri hnev. A ona mu nechala voľný priechod až už
išlo od neho roztrhnúť. A tak vyletela z kuchyne von a svoj hnev vyventilovala naplno
na tých, ktorí mali byť predmetom jej záujmu, jej starostlivosti a lásky. Keby jej
iniciatíva bola bez skrytej agendy, motivovaná iba láskou, k hnevu by nebolo prišlo. Marta
sa tak stala pre celé generácie postavou, na ktorej môžeme študovať fenomén, ktorý
odborná literatúra nazýva termínom spoluzávislosť. Tento termín si netreba mýliť so
vzájomnou závislosťou. Vzájomnú závislosť potrebujeme, pretože nikto si nevystačí
sám. Spoluzávislosť je však duchovná choroba vzťahu, kde sa na seba navzájom naviažu
dvaja alebo viacerí jedinci ako paraziti a navzájom sa, obrazne povedané, požierajú;
nikto z nich nerastie. Spoluzávislosť funguje podľa trojuholníka, kde troma vrcholmi
sú tri role takto postihnutej osoby, a to: pomáhač, obeť a prenasledovateľ. Človek
najprv pomáha; keď jeho pomoc nie je opätovaná alebo nedostáva z nej to, čo očakával,
začne sa cítiť obeťou, ktorú ten druhý iba zneužíva. Tu začne narastať hnev, ktorý
potom prerastie do prenasledovania toho druhého. Tento trojuholník pekne vidíme na
správaní sa Marty. Najprv Ježišovi a jeho učeníkom chcela poslúžiť. Keďže to nešlo
podľa jej očakávaní, začala sa cítiť obeťou. A odtiaľ bol už len krok k útoku a k
prenasledovaniu.
Tento problém sa nachádza v mnohých našich domácnostiach,
kláštoroch a rôznych spoločenstvách. Aj keď je naň náchylný takmer každý, treba povedať,
že vo väčšine naň trpia ženy: hlavne manželky a matky dysfunkčných manželov a detí.
Odborníci tvrdia, že takmer každá manželka alkoholika, alebo inak závislého človeka,
trpí na spoluzávislosť. A že hoci ju problém jej manžela trápi, je to ona, ktorá tento
jeho problém živí. A ak by sa on aj rozhodol ísť na liečenie, bude to ona, ktorá ho
– nechtiac – privedie spať do alkoholizmu. Prečo? Preto, lebo hoci na jednej strane
trpí, na strane druhej starať sa o alkoholika je jej identitou. Ona sa s touto rolou
tak stotožnila, že v nej našla svoju realizáciu. Keby jej manžel nebol už alkoholikom,
nevedela by, kto vlastne je. A tak, aj keď sa na neho rozčúli a zaprisahá sa mu, že
ona mu slúžiť už nebude, predsa ju to omrzí a znova sa stane pomáhačkou, a potom znova
obeťou, a prenasledovateľkou... A trojuholník sa točí a točí. Koľký už raz? Aké
je tu riešenie? Presne také, aké dal Ježiš v evanjeliu Marte: „Marta, Marta, staráš
sa a znepokojuješ pre mnohé veci, a potrebné je len jedno. Mária si vybrala lepší
podiel, ktorý sa jej neodníme.” Inými slovami: „Marta, nikto ťa nenútil, aby si nám
pripravovala jedlo. Ak si sa pre to rozhodla sama, vážime si to. A však, prosím ťa,
druhý raz, keď tak urobíš, sadni si ako Mária k modlitbe alebo uvažovaniu, kde si
už vopred zvážiš všetky dôsledky svojho rozhodnutia, napr. to, že budeš v kuchyni
sama, alebo že nám nebude chutiť, alebo že nie všetci ti poďakujú... Tvoja služba
musí byť v slobode a bez hnevu. Ak nie, potom nám radšej neposluhuj.“ A toto je
riešenie aj pre nás, ktorí trpíme na podobný problém. Ak to má byť s hnevom, potom
radšej neposluhovať. Iní o takú službu aj tak nestoja. Čo ale v situáciách, v ktorých
nemáme na výber? Niekedy totiž nemáme inú možnosť, ako sa o ľudí starať: napríklad
o zostarnutého rodiča, ktorý postupne stráca na silách a slabne na mysli, alebo o
alkoholického manželského partnera, ktorému už niet pomoci, alebo o hendikepované
dieťa. Toto všetko budú situácie, v ktorých nebudeme mať inú možnosť, ako sa o takto
postihnutých ľudí postarať. No naša starostlivosť musí byť zrelá: musí byť preniknutá
opravdivou a nezištnou láskou. A k tejto prichádzame len vtedy, keď v sebe samých
Martu spojíme s Máriou. Želám vám, milí priatelia, požehnanú nedeľu.