2013-07-11 17:06:30

Štvrtkový komentár: Oslavy skončili, poslanie pokračuje


RealAudioMP3 Autorom štvrtkového komentára, s názvom Oslavy skončili, poslanie pokračuje, je Mons. Marián Gavenda

Niektorí považujú spomínanie na minulosť za únik pred prítomnosťou. Keď Henri Bergson uvažuje o hľadaní zdrojov duchovnej energie prirovnáva zakotvenie v minulosti a vracanie sa ku svojim koreňom napínaniu tetivy luku. Čím mocnejšia sila ju ťahá nazad, tým väčšou siolou bude šíp vymrštený dopredu. Rok svätých Cyrila a Metoda a jeho zavŕšenie nedávnym slávením sviatku týchto vierozvestov a spolupatrónov Európy si zasluhuje tiež krátke poohliadnutie do minulosti i pohľad na budúce smerovanie.
Ak pozeráme na množstvo aktivít, ktoré sa napriek všetkému počas tohto roka podarilo zorganizovať vo farnostiach, školách, pastoračných centrách a v toľkých iných prostrediach,treba uznať, že sa toho nespravilo málo. A kde sa seje, vždy sa aj niečo zaseje a čosi časom vzíde. Pretrváva tu však chronický problém, že väčšina iniciatív len utvrdila utvrdených, veľmi málo ich posolstvo preniklo do civilného prostredia, do myslenia bežných ľudí. Stačí počúvať ich názory a komentáre, hoci sociálne siete skresľujú pravdu až príliš do čierna. To ale nie je vina týchto podujatí. Čo nám, zdá sa, všeobecne chýba, je povedomie evajelizačného poslania a apoštolská horlivosť – čosi, čo napokon bolo základnou motiváciou aj celej cyrilo-metodskej misie. Medzi väčšinu obyvateľov Slovenska, či už sa deklarovali ako veriaci či neveriaci, môžu priniesť nové podnety len tí, čo sa na spomínaných podujatiach zúčastnili, ak sa nebudú hanbiť povedať o nich kolegom v zamestantí, deťom doma, pri práci i pri rekreácii. Keď si informácie a podnety nechávame len pre seba alebo pre najužší kruh spriaznených duší, sami si vytvárame gheto názorovej izolácie a nechávame druhých žiť pod vplyvom kúpenej verejnej mienky, ktorej najmä cyrilo-metodské dedičstvo zlášť leží v žalúdku.
Misiovosť – tá všeobecná, či vzhľadom na cyrilo-metodské dedičstvo a jeho prínos – je aj výzvou do budúcnosti. Reakcie, podanie a komentáre, ktoré sa zračia z monitoringu slovenskýc médií posledných dní hovoria jasne: je tu tendencia bagatelizovať, popierať, spochybňovať. Pripomína to niekdajšie úbohé a metodologicky pomýlené argumenty takzvaného „vedeckého ateizmu“. Dnes sa proti odkazu svätých Cyrila a Metoda bojuje v mene „historickej vedy“, neustálym spochybňovaním, vedúcim až k tvrdeniu, že o slúnskych bratoch a ich misii vlastne nič nevieme. Aj na Slovensku platí to, čo v českom prostredí konštatuje Pavel Ambros v Typologii cyrilometodějské tradice. Zdôrazňuje, že nie iba samotné historické udalosti, ale aj prijímanie tohto historického dedičstva, to ako v jednotlivých obdobiach poznačovalo dejiny, je súčasťou tohto dedičstva. Pavel Ambros zároveň poukazuje na dve riziká: Prvým je pokračujúca manipulácia. „Nezabúdajme – pripomína -, že pádom komunizmu riziko používať historické skúmanie na propagandu dostalo novú podobu. Účelovosť výskumu v spoločenských vedách je dnes ďalekosiahlo deformované kritériami, za ktorými stoja politické rozhodnutia v oblasti stratégie rozvoja vedy v Európskej únii, jednotlivých národných štátov a ich ideových východísk.“ Druhým rizikom je podľa neho vedecká exaktnosť bez schopnosti odhaľovať a interpretovať súvisy: „Ilúzia bohatého poznámkového aparátu či prosté zverejnenie archívnych materiálov, ktoré digitalizácia umožňuje v masovom meradle, nemusí byť zďaleka uspokojivou odpoveďou na otázku kvality historického poznania ani zmyslu tradícií“. Byť misionármi evanjeliovej zvesti, ktorú u nás nazývame aj cyrilo-metodským dedičstvom, si teda bude naďalej vyžadovať posutp, akým viedol Ježiš svojich učeníkov – chcel, aby boli s ním, aby si k nemu vytvárali osobný vzťah; učil ich a vysvetľoval, aby jeho náuku sami dobre chápali a potom ich poslal, aby ju aj iným zvestovali a naučili ich podľa nej žiť. Cyrilo-metodské oslavy sa teda skončili, poslanie pokračuje.








All the contents on this site are copyrighted ©.