Ľahostajnosť je skutočným nepriateľom – posolstvo pápeža z Lampedusy komentuje riaditeľ centra pre utečencov

Posolstvo pápeža je skutočne silné, verím, že naozaj prebudí svedomie a otvorí oči najmä tých, ktorí majú vládnu zodpovednosť za tento fenomén, dotýkajúci sa toľkých ľudí. Tieto slová vyslovil komentujúc homíliu pápeža Františka zo svätej omše na Lampeduse 8. júla 2013 páter Giovanni La Manna SJ, riaditeľ nadácie Centro Astalli, talianskeho sídla Jezuitskej služby utečencom (Jesuit Refugee Service, JRS). Pripomenul apel Svätého Otca ‚nech sa to neopakuje‘, ‚prosím, nech sa neopakuje‘ tragédia zomierania na mori, ktorá sa stala takou častou. K pojmu „globalizácia ľahostajnosti, či nezáujmu“ dodal: „Áno, ľahostajnosť je skutočným nepriateľom, ktorý musí byť porazený.“ Argumentoval odvolávkou pápeža Františka na evanjelium, kde je ľahostajnosť vyjadrená naším postojom, akoby sme nemali nič s človekom v núdzi, v ťažkej situácii: „Poviem vlastnému svedomiu ‚mňa sa to netýka‘ a idem ďalej. Toto nie je možné, každý z nás musí cíti ťažobu na svedomí pre túto skutočnosť, ktorá je nám na hanbu, a pre ktorú sa zapíšeme do histórie ako barbarská civilizácia.“

Skutočnosť, že pápež František dokázal priniesť extrémnu perifériu do centra svetovej pozornosti okomentoval riaditeľ Centra Astalli slovami:
„Pápež išiel na Lampedusu ako pastier znepokojený pre periférie ľudí v núdzi. Tlač, televízia ho nasledujú. Myslím, že urobil tiež službu tlači a médiám, aby mohli dať lekciu o skutočnosti, ktoré je možno iná, bližšia realite, ktorú prežívajú utečenci prichádzajúci na Lampedusu.“

Podľa pátra La Mannu z tejto návštevy Svätého Otca na ostrove utečencov zostane hlavne „svedectvo“ a k tomu vyzval aj nás:
„Pápež nás vyzval, aby sme neboli učiteľmi, ale svedkami. On robí práve toto a toto svedectvo zostane, lebo je autentické, vierohodné. Skutočne verím, že prebudí svedomie najmä medzinárodného spoločenstva, ktoré má zodpovednosť zato, aby sa skoncovalo s touto potupnou skutočnosťou, ktorá trvá tak dlho. Potrebujeme nasledovať toto svedectvo. Táto iniciatíva pápeža kladie zodpovednosť na všetkých nás. Každý, kto hovorí, že je veriaci, teraz cíti, musí cítiť túto ťarchu za životy vyhasené v mori na svojom svedomí a nemôžeme sa viac tváriť, že sa nič nedeje. Pýtame sa, čo môžem ja sám s tým urobiť? Nie sme sami. Pápež svojím svedectvom učí celú Cirkev. Cirkev je veľkou komunitou, preto nikto nie je v tom sám, musí sa cítiť byť pozvaný angažovať sa v snahe o zmenu našej kultúry. Naša chudoba nie je ekonomická, ale kultúrna, je spôsobená ľahostajnosťou, ktorá nás uzatvára. Teda prvým krokom je otvoriť sa stretnutiu. Tak ako urobil pápež. My môžeme urobiť podobné stretnutie v našich mestách, ktoré sú miestami druhého pristátia. Lampedusa je viditeľnejšia, ale naše mestá vo svojej každodennosti ponúkajú mnohé príležitosti pre pomoc týmto našim bratom.“ –jk-