Z piatkovej homílie pápeža: Spomienky na stretnutie s Pánom sú fúkaním do pahreby

Srdcom Božieho posolstva je milosrdenstvo, povedal pápež František komentujúc evanjelium o Matúšovom povolaní v homílii rannej svätej omše v piatok 5. júla 2013. V Dome sv. Marty ju s pápežom koncelebroval kardinál Jorge Liberato Uros Savino, arcibiskup Caracasu, a zúčastnila sa na nej skupina zamestnancov governatorátu.
„Milosrdenstvo chcem, a nie obetu!“ Svätý Otec zopakoval Ježišove slová adresované farizejom, ktorí kritizujú Pána, že stoluje s hriešnikmi. A colníci – ako dodáva pápež – „boli dvojnásobne hriešni, pretože boli pripútaní k peniazom, a dokonca boli aj vlastizradcovia“, keďže vyberali dane od svojich ľudí pre Rimanov. Ježiš teda vidí Matúša, vyberača daní, a pozerá sa na neho pohľadom milosrdenstva:
„Ten muž, ktorý sedel na mýtnici, od prvého momentu, ako sa Ježiš na neho pozrel, pocíti niečo nové, niečo, čo dovtedy nepoznal. Pocítil na sebe Ježišov pohľad, cíti vnútri akési očarenie, počuje Ježišovo pozvanie: «Poď za mnou! Nasleduj ma!» V tej chvíli je tento muž naplnený radosťou, ale je aj trochu zneistený, pretože je veľmi naviazaný na peniaze. A stačil okamih, ktorý – ako vieme – sa podarilo vyjadriť Caravaggiovi: muž, ktorý uprene pozerá, ale súčasne drží v rukách peniaze... Ten okamih, v ktorom Matúš hovorí áno, všetko zanechá a ide s Pánom. Je to ten okamih milosrdenstva, ktorého sa mu dostalo a ktoré prijíma: ‚Áno, idem s tebou!‘. Je to prvý okamih stretnutia, hlboká duchovná skúsenosť.“

„Potom príde druhý moment: hostina v Matúšovom dome“ – pokračoval Svätý Otec. Pán stoluje s hriešnikmi; je to hostina na oslavu Božieho milosrdenstva, ktoré „mení život“. Po týchto dvoch situáciách, po očarení z prvého stretnutia a po hostine začína „každodenná práca“ ohlasovania evanjelia:

„Táto práca musí byť živená spomienkami na to prvé stretnutie a na tú hostinu. Toto nie je jeden okamih, je to istý čas, až do konca života. Spomienky. Načo spomínať? Na tieto skutočnosti! Na stretnutie s Ježišom, ktorý zmenil môj život! Ktorý sa nado mnou zľutoval! Ktorý bol voči mne taký láskavý a povedal mi: ‚Pozvi svojich priateľov hriešnikov, urobíme hostinu!“ Tieto spomienky dávajú silu Matúšovi a všetkým týmto, aby išli ďalej. ‚Pán zmenil môj život! Stretol som Pána!‘ Vždy si toto pamätajme. Toto spomínanie je ako fúkať do pahreby. Fúkať, aby sme udržali oheň, a to navždy.“

V evanjeliových podobenstvách sa hovorí o odmietnutí zo stany mnohých pozvaných na Pánovu hostinu. Ježiš išiel „hľadať chudobných, chorých a
urobil hostinu s nimi“.

„A Ježiš, pokračujúc v tomto zvyku, oslavuje s hriešnikmi a hriešnikom ponúka milosť. «Milosrdenstvo chcem, a nie obetu. Neprišiel som totiž volať spravodlivých, ale hriešnikov.» Kto si myslí, že je spravodlivý, nech sa varí vo vlastnej šťave! On prišiel pre nás hriešnikov, a to je pekné. Dovoľme, aby na nás vzhliadlo Ježišovo milosrdenstvo, urobme hostinu a pamätajme si tento okamih spásy!“ –jk-