Z pondelkovej homílie pápeža: Naliehavá modlitba preniká do Božieho srdca

Musíme sa modliť k Pánovi s odvahou a naliehavo ako Abrahám, povzbudil nás pápež František v homílii rannej svätej omše v pondelok 1. júla. V Dome sv. Marty ju s ním koncelebrovali kardinál Kurt Koch a Mons. Brian Farrell a
zúčastnili sa na nej okrem iných kňazi a spolupracovníci Pápežskej rady na podporu jednoty kresťanov. Podľa slov Svätého Otca modlitba môže byť „vyjednávaním s Pánom“, že sme dokonca neodbytní.

Pápež sústredil svoju homíliu na prvé čítanie dňa a hneď poznamenal, že „Abrahám je odvážny a modlí sa odvážne“. Hovorí s odvahou a nalieha na Pána, aby zabránil zničeniu Sodomy. Abrahám sa cítil silný hovoriac tvárou v tvár s Pánom a snaží sa neodbytne obhajovať mesto. V Biblii teda vidíme, hovorí pápež, že „modlitba musí byť odvážna“.

„Keď hovoríme o odvahe, vždy myslíme na apoštolskú odvahu, odvahu ísť a ohlasovať evanjelium... Ale existuje tiež odvaha pred Pánom: ísť k Pánovi a odvážne ho o niečo žiadať. Je to trochu úsmevné, ale to je v poriadku, pretože aj Abrahám hovoril s Pánom týmto zvláštnym spôsobom, s touto odvahou. Ťažko povedať, či je pred nejakým mužom, ktorého prosí, alebo pred ‚fenickým obchodníkom‘, pretože vyjednáva cenu a stále ide ďalej a ďalej... Je nástojčivý: z päťdesiat sa mu podarilo znížiť cenu na desať. Vedel, že to nie je možné. Ibaže by to bol jeho synovec, bratranec... Ale napriek tomu postupoval s touto odvahou, s touto naliehavosťou.“

„Niekedy, povedal Svätý Otec, ideme k Pánovi „prosiť o niečo pre istú osobu“, prosíme to a to a potom ideme preč. „Ale toto nie je modlitba“, pretože „ak chceme, aby Pán dal nejakú milosť, musíme ísť odvážne, ako to robil Abrahám, s naliehavosťou“. Pápež pripomenul, že aj sám Ježiš nám hovorí, že sa musíme modliť tak, ako vdova prosiaca sudcu, alebo ako ten, kto v noci zaklopal na dvere svojho priateľa, s naliehavosťou. Ježiš chváli sýrofeníčanku, ktorá nástojčivo žiada uzdravenie svojej dcéry. Neodbytne, neúnavne, hoci je to unavujúce, ale toto je postoj modlitby. Aj sv. Terézia, dodal Svätý Otec, hovorí o modlitbe ako „o vyjednávaní s Pánom“, to je však možné len v prípade, ak sme s Pánom v blízkom vzťahu. „Je to únavné, to je pravda – zopakoval Svätý Otec –, ale toto je modlitba, ktorá vymáha od Boha milosť“. Pápež František ďalej poukázal na argumentáciu, ktorú používa Abrahám pri svojej modlitbe: odôvodnenia, úmysly totožné s Ježišovým srdcom:

„Presvedčiť Pána jeho vlastnými čnosťami! To je krásne! Abrahámova požiadavka preniká do Pánovho srdca a Ježiš nás učí to isté: ‚Otec o tom vie. Nebojte sa, Otec zosiela dážď na spravodlivých aj na hriešnikov, aj slnku dáva svietiť na spravodlivých i hriešnikov.‘ Abrahám postupuje týmto argumentovaním. Pozastavím sa tu: modliť sa, vyjednávať s Pánom, hoci budeme vyzerať neodbytní. Modliť sa znamená chváliť Pána za jeho dobré veci, ktoré má, a hovoriť mu, aby nám dal tie krásne veci. A ak je taký milosrdný, taký dobrý, nech nám pomôže!“

Chcel by som, povedal ďalej Svätý Otec, aby sme si všetci dnes na 5 minút, nie viac, zobrali Sväté písmo a pomaly si znovu prečítali Ž 103, ktorý sme dnes počuli medzi čítaniami:
„«Dobroreč, duša moja, Pánovi a celé moje vnútro jeho menu svätému. Nezabúdaj na jeho dobrodenia. On ti odpúšťa všetky neprávosti, on lieči všetky tvoje neduhy; on vykupuje tvoj život zo záhuby, on ťa venčí milosrdenstvom a milosťou...» Takto sa naučíme, čo máme hovoriť Pánovi, keď ho prosíme o nejakú milosť. ‚Ty milosrdný, ty, ktorý odpúšťaš, daj mi túto milosť‘: ako to robil Abrahám, ako to robil Mojžiš. Choďme stále ďalej v modlitbe, s odvahou a s touto argumentáciou, ktorá vychádza práve z Božieho srdca.“ –jk-