Zamyslenie P. Milana Bubáka SVD na Trinástu nedeľu v
cezročnom období

Zamyslenie P. Milana Bubáka SVD s názvom Vlastnosti učeníka:

Milí priatelia, Božie slovo trinástej cezročnej nedele, hlavne úryvok z evanjelia sv. Lukáša, nám predkladá na uvažovanie myšlienku učeníctva. Slovo učeník, po grécky mathétés, sa v evanjeliách a Skutkoch apoštolov nachádza vyše 250 krát. To nám musí stačiť na to, aby sme uznali, že slovo učeník je pre spiritualitu kresťana veľmi dôležité. Kresťan totiž rovná sa učeník, a to učeník Ježiša Krista.
Kto je však učeník? Aká je jeho presná definícia? V starom ponímaní slovo učeník sa vzťahovalo na ľudí, ktorí si hľadali svojho učiteľa. Keď ho našli, k nemu priľnuli a postupne a trpezlivo si osvojovali jeho náuku. Keď sa proces skončil, mohli odísť. Ich učiteľ ich naučil tomu, čo potrebovali a jeho rola sa tým skončila.
V Novom zákone, v prípade Ježiša Krista, však slovo učeník znamená niečo úplne iné. V nedeľnom evanjeliu máme slovo učeník definované veľmi presne. Ježišov učeník je ten, kto je nositeľom štyroch vlastností: je trpezlivý v skúškach, má účasť na údele svojho Majstra, učeníctvo je pre neho prioritou a nezaoberá sa už viac minulosťou. Skúsme si ich rozobrať.

1. Učeník Kristov je v prvom rade trpezlivý v skúškach. V evanjeliu Jakub a Ján chceli zvolať oheň z neba na nevraživých a nepohostinných Samaritánov. Ježiš ich za to pokarhal, lebo neboli trpezliví.
Keď sa dáme na duchovnú cestu, často si myslíme, že veci nám pôjdu ako po masle, že všetko nám bude vychádzať a vo všetkom sa nám bude dariť a to preto, lebo Boh bude na našej strane a On bude v našom živote robiť zázraky. Pravdou však bude často opak. Boh síce prítomný v našom živote bude a bude robiť aj zázraky, ale nie tak, ako by sme si to my predstavovali. Boh chce naše srdce a nie naše diela. Boh chce našu vernosť a nie našu efektívnosť. Aby nás v tom vycvičil, prídu často skúšky, v ktorých sa ukáže, aké je naše zmýšľanie a koľko z osobného obrátenia už nosíme vo svojom živote.
Príde nepochopenie zo strany ľudí, ba príde i priamy odpor a to iba preto, že patríme Kristovi a že sme sa rozhodli nasledovať jeho cestu. No vzdor príde i z nášho vnútra: neúspech v našich snahách o osobný rast, často znechutenie či strata energie alebo motivácie. Budú nám z toho tiecť nervy a budeme mať pokušenie, ako Jakub a Ján, poslať to všetko do horúceho pekla. Pán bude však i nás karhať a povzbudzovať k trpezlivosti.

2. Druhou podmienkou učeníctva je mať účasť na údele svojho majstra a to natrvalo. Ježiš to vyjadruje slovami: „Líšky majú svoje skrýše a vtáci hniezda, ale Syn človeka nemá kde hlavu skloniť.” Aj význam tejto podmienky Ježišovho učeníctva je jasný. Byť s Majstrom znamená chodiť s ním a mať účasť na všetkom, čo prežíva on: na jeho strádaní, chudobe, nepohodlí a na nedostatku. Byť Ježišovým učeníkom znamená mať osobný vzťah k jeho osobe, zdieľať každodenne jeho štýl života, mať s ním spoločenstvo, byť ako On, mať na neho napojenie, mať s ním komunikáciu. Bez osobnej každodennej komunikácie s Ježišom Kristom, bez blízkeho vzťahu s ním a bez úprimnej túžby byť ako on, a prežívať to, čo prežíva on, nie je možné rásť v jeho učeníctve.
Ježiš si zvolil za svoju životnú cestu jednoduchosť a strádanie a nie život úspešného manažéra, ktorému by sa na slovo otvárali domy a peňaženky bohatých. Prečo tomu tak je nevieme; jednoducho je to tak. Aj keď v dejinách učeníctva vždy boli pokušenia to zmeniť a tvrdiť, že ak sa oddáme Bohu, Boh nás bude žehnať bohatstvom a úspechom, ako je to napríklad v prípade amerických tele-evanjelizátorov. Náš ľudský údel nám bol vykreslený po prvom páde a znel: „v pote svojej tváre budeš jesť svoj chlieb“ (Gn 3, 19). Ježiš sa k tomuto nášmu ľudskému údelu pridal a tým nám potvrdiť, že nič veľké a nič čo má naozajstnú hodnotu sa nerodí bez potu a námahy a bez spoliehania sa na pomoc zhora.

3. Preusporiadanie priorít je ďalšou, treťou, vlastnosťou Ježišovho učeníka podľa nedeľného evanjelia: „Nechaj, nech si mŕtvi pochovávajú mŕtvych. Ty choď a zvestuj Božie kráľovstvo!” V živote učeníka na prvom mieste je prijatie a ohlasovanie Božieho kráľovstva, všetko ostatné, či už iné povinnosti alebo aj vzťahy, ktoré by nám v tom prekážali musia byť tomuto podriadené. Ohlasovanie kráľovstva, či už slovom alebo skutkom má prvotnú a najväčšiu dôležitosť. Samozrejme, nejde to o výzvu stať sa potulným sektárom. Skorej o pozvanie, urobiť hodnoty Božieho kráľovstva hlavným kritériom pri našich rozhodovaniach, čo urobiť a čo neurobiť, čo urobiť najprv a čo až potom a čo urobiť ako. Na ilustráciu uvediem nedávny tzv. škandál pápeža Františka, ktorý novinári pomenovali: škandál prázdneho kresla. Pápež sa mal v sobotu, 22. júna, v aule Pavla VI. zúčastniť na významnom koncerte. Na poslednú chvíľu sa však rozhodol neprísť, a tak v aule ostalo v strede prázdne kreslo a pohoršení pozývatelia. Pápež však mal na poslednú chvíľu zorganizované dôležité neformálne stretnutie s pápežskými nunciami z celého sveta, ktorých potreboval poznať aj osobne a tomuto dal prioritu pred koncertom. Stretnutie s diplomatmi zapadali pre neho po tejto vlastnosti učeníka viac, než koncert. Podobne do tejto kategórie zapadajú aj vzťahy s našimi príbuznými a známymi. Ak nám tieto vzťahy bránia v žití a šírení hodnôt Božieho kráľovstva, mali by sa pre nás stať relatívnymi. Z uhľa pohľadu týchto hodnôt sa nám aj záujmy a životný štýl v mnohých našich rodinách budú zdať záujmami a životným štýlom obrazne mŕtvych.

4. A konečne poslednou vlastnosťou učeníka je zanechanie a rozviazanie všetkých pút s minulosťou: „Kto položil ruku na pluh a naspäť sa obracia, nehodí sa pre nebeské kráľovstvo.” Ide tu o opustenie všetkých záväzkov a zväzkov, ktoré by nás mohli zväzovať, držať na jednom mieste, robiť neflexibilnými a brániť nám v pohybe. Rozlúčiť sa s minulosťou a viac na ňu nemyslieť nie je ľahké. Každý z nás si nesie na svojich pleciach ťažký mech, pod ktorým sa kláti a tacká. Niektorí okrem mecha ťahajú za ešte sebou aj ťažkú guľu priviazanú k nohe. Mech obsahuje rôzne pocity nehodnosti a nízkej sebaúcty, pocity opovrhovania sebou samými, pocity viny, za hriechy, ktoré nám už Boh a ľudia odpustili ale neodpustili sme si ich sebe samým my. Guľa na nohe zasa symbolizuje naše hriechy, z ktorých sme sa doteraz nevyznali a naše závislosti, ktoré podceňujeme a z ktorými sme preto ešte nezačali robiť poriadky.
Oráč, ktorý by sa pri oraní pozeral len dozadu, rovnú brázdu neudrží. Treba hľadieť dopredu, držať svoj pohľad upretý na svojho Majstra a takto orať pole, ktoré je za nami, teda i svoju minulosť. Budúcnosť je pre učeníka x ako magnet, ktorý ho dokáže obrovskou energiou ťahať dopredu, a robiť ho mimoriadne účinným a v živote svojom aj v živote iných. Minulosť je pre neho dokliata a ak si ju všíma tak iba natoľko, nakoľko sa z nej môže poučiť pre budúcnosť.

Toto je teda učeník Ježišov, ten ktorý je trpezlivý v skúškach, ktorý má účasť na údele svojho Majstra, pre ktorého učeníctvo je prioritou a ktorý sa nezaoberá minulosťou, ale hľadí iba do budúcnosti. Želám vám, milí priatelia, požehnanú nedeľu.