Zo štvrtkovej homílie pápeža: Kresťanská radosť sa zakladá na skale, ktorou je Kristus

Existujú ľudia s maskou kresťanov, ktorí však hrešia, sú prehnane povrchní, alebo príliš rigidní a zabúdajú, že skutočný kresťan je človek radosti a že viera spočíva na skale Krista. Toto bola základná myšlienka homílie pápeža Františka z rannej svätej omše vo štvrtok 27. júna 2013. V Dome sv. Marty ju s ním koncelebroval kardinál Raimundo Damasceno Assis, arcibiskup Aparecidy spolu s ďalšími biskupmi. Na svätej omši bol prítomný personál riaditeľstva vatikánskej nemocnice.

Strohí a smutní, alebo radostní, ktorí však nemajú potuchy o kresťanskej radosti. Sú to dva „domy“, v istom zmysle úplne odlišné, v ktorých žijú dve kategórie veriacich. V oboch prípadoch majú v dome vážnu poruchu: zakladajú si na kresťanstve zo slov a neopierajú sa o „skalu“ Božieho Kristovho slova. Svätý Otec identifikuje tieto dve skupiny komentujúc Matúšovo evanjelium dňa, známu stať o
dome postavenom na piesku a na skale.

„V dejinách Cirkvi boli dve skupiny kresťanov: kresťania slova, teda tí «Pane, Pane...» a kresťania skutkov, tí praví. Vždy tu bolo pokušenie žiť naše kresťanstvo mimo tej skaly, ktorou je Kristus. Jediný, kto nám dáva slobodu hovoriť Bohu «Otče» je Kristus, skala. Je jediný, kto je pre nás oporou v ťažkých časoch. Ako hovorí Ježiš: Prší, rieky sa rozvodňujú, fúka vietor, ale keď je tu skala, sme v bezpečí; keď sú to len slová, tie uletia, nie sú nanič. Kresťanstvo bez Ježiša, kresťanstvo bez Krista je pokušením týchto ‚kresťanov slov‘. Bolo to v Cirkvi v minulosti a stáva sa to aj dnes: byť kresťanmi bez Krista.“

Svätý Otec robí dôslednejšiu analýzu týchto „kresťanov slov“ odhaľujúc ich špecifické vlastnosti. Prvým typom sú tzv. gnostici, ktorí majú radi krásne slová, a preto žijú plávajúc na povrchu kresťanského života. A potom je tu tá druhá skupina, s názvom „hĺbaví“, ktorí majú seriózny, naškrobený životný štýl. Sú to kresťania, poznamenal pápež ironicky, ktorí „hľadia do podlahy“.

„A toto pokušenie dnes existuje. Povrchní kresťania, ktorí veria v Boha, Krista, ale príliš „prchavého“. Nie v Ježiša Krista, ktorý je základom. Sú to moderní gnostici. Pokušenie gnosticizmu. Akési „plynné“ kresťanstvo. Na druhej strane sú tí, ktorí si myslia, že kresťanský život je potrebné brať tak vážne, že končia pri zamieňaní solídnosti, pevnosti s rigídnosťou. Sú strohí, nekompromisní! Myslia si, že kresťan musí byť vždy v smútku.“

Skutočnosťou je, hovorí pápež, že týchto kresťanov je veľa. Ale tvrdí, že oni nie sú kresťanmi, sú preoblečení za kresťanov. Nevedia, kto je Pán, kto je skala, nemajú kresťanskú slobodu. Povedané trochu zjednodušene, „nemajú radosť“:

„Tí prví majú istú radosť, ale povrchnú. Tí druhí žijú v nepretržitej čiernej hodinke trúchlivosti, nevedia, čo je kresťanská radosť. Nedokážu sa tešiť zo života, ktorý nám dáva Ježiš, lebo nevedia s Ježišom hovoriť. Necítia sa byť postavení na Ježišovi, s tou pevnosťou, ktorú dáva Ježišova prítomnosť. Nielenže nemajú radosť, nemajú ani slobodu. Tí sú otrokmi povrchnosti, toho tak rozšíreného spôsobu života. Tamtí sú otrokmi neúprosnosti, nie sú slobodní. V ich životoch Duch Svätý nemá miesto. A Duch je ten, ktorý nám dáva slobodu! Pán nás dnes volá, aby sme budovali náš kresťanský život na ňom, ako na skale. To nám dá slobodu, on nám pošle Ducha, on nám pomôže ísť ďalej s
radosťou po jeho ceste, ktorú nám ponúka.“ –jk-