Komentár Jozefa Kováčika: Duša ženy

Štvrtkový komentár hovorcu KBS Jozefa Kováčika s názvom Duša ženy

"Sú ženy osobami? Sú presne tak vyvinuté ako muž? Alebo majú len smrteľné telo bez nesmrteľnej duše?" Skôr, ako Cirkev pripustila, že žena je skutočne obdarená všetkými darmi ako muž, museli prebehnúť storočia. Museli byť zvolané koncily, museli zasadať teológovia. Nakoniec sa museli vzdať, no s mnohými pochybnosťami...
To si môžeme prečítať v mnohých tzv. "historických" knihách, učebnice v školách nevynímajúc. A vždy, keď treba priliať oleja na oheň polemík o "temnom stredoveku", nechýbajú ani tieto argumenty. A nedávno i v jednom z denníkov jeden "odborník" na rovnoprávnosť mužov a žien pripomenul, že "iba v XVI. storočí Cirkev prijala, že žena má nesmrteľnú dušu ako muž!".
Mohli by sme sa nad tým pousmiať. Jeden z tých, ktorým štúdium dejín nehovorí vôbec nič. Ťažšie je sa však usmiať, ak podobné názory nájdeme i v renomovaných knihách a slovníkoch. V dvojtisícstránkovom diele nazvanom "Stredoveká spoločnosť", čítame na strane 482: "Slávny koncil v Macon, na ktorom sa diskutovalo o tom, či žena má, alebo nemá dušu, nie je ojedinelým a absurdným prípadom, aj keď nakoniec výsledok bol pre ženy pozitívny. Bolo to len na základe toho, že Kristus bol synom ženy, teda opäť len materstvo, ktoré vykupuje hodnosť ženy."
A tak klamstvo vymyslené iluministami v 18. storočí pretrváva až dodnes. V Macon, v meste ležiacom v strednom Francúzsku, sa v roku 585 neuskutočnil koncil, ale iba provinčná synoda. Máme z nej kompletné zápisy, no márne by sme v nich hľadali akýkoľvek náznak diskusii o duši, a vôbec už nie o problémoch o duši ženskej. Takúto diskusiu nenájdeme ani v týchto, ani v iných oficiálnych dokumentoch Cirkvi.
To, o čom sme sa dočítali v spomínanej knihe sa skutočne udialo. Čítame o tom v "Historia Francorum" od sv. Gregora, ktorý tu popisuje priebeh spomínanej synody v Macone. V prestávke medzi jednaniami synody tu položil jeden z biskupov akúsi otázku- kvíz: "Latinský výraz "homo" /muž a človek zároveň/ môže byť použitý v širšom význame ako "ľudská osoba", označujúc teda obidve pohlavia, alebo ho treba chápať iba vo význame "vir", teda muž?"
Problém, ktorý sa dnes opäť vrátil. Čoraz častejšie sa používa na označenie oboch pohlaví "person", nie "man". Ak sa v USA zúčastníte nejakého kongresu a nechcete, aby vás označili za šovinistického antifeministu, neopovážte sa volať moderátora, alebo prezidenta "chairman". Podľa "nediskriminujúceho" slovníka ich musíte nazvať "chairperson"..
Vráťme sa ale ku sv. Gregorovi. Potvrdzuje, že diskusia sa veľmi rýchlo skončila, lebo všetci ostatní biskupi poukázali na latinský preklad Genesis, podľa ktorej Boh stvoril ľudskú osobu /"homo"/ ako muža a ženu. A okrem toho ten istý preklad hovorí o Ježišovi ako o "Filius hominis", hoci bol synom Panny, teda ženy.
Išlo teda o akúsi jazykovednú hádanku, ktorá mala slúžiť ako relax počas synody, a nie o teologickú dišputu. Bol to jediný zachovaný prípad. Teda jediný a osamotený. Pravý opak toho, čo sa tvrdí.
Ak by bolo tomu tak, ako tvrdia títo pochybní "historici", je zaujímavé, prečo medzi prvými svätcami Cirkvi je toľko žien- sv. Agneska, sv. Cecília, sv. Agáta a ďalšie...Nebolo by to strašné, ak by mali byť práve ony podľa učenia Cirkvi bez nesmrteľnej duše?
Veľká časť mučeníkov prvých storočí bola uctievaná ako svätci. A medzi nimi i veľká časť doslovne nazvaná "panny".
Ďalšie vyvrátenie jednostranného tvrdenia o tom, že žena má v Cirkvi hodnotu len pre svoje materstvo.
V 18. storočí sa teda rozhodol niekto využiť citát z knihy sv. Gregora na svoj zámer. Rátal s tým, že knihu "Historia Francorum" čítať nikto nebude. Veď to mala byť len jedna z nepotrebných a zastaralých kníh...