Zo stredajšej homílie pápeža Františka: Aj kňazi musia cítiť radosť z otcovstva, pastoračného
a duchovného
Boh si želá, aby kňazi žili s plnosťou osobitnej milosti „otcovstva“. Duchovného otcovstva
k ľuďom, ktorí im boli zverení. Taká je ústredná myšlienka homílie pápeža Františka
z rannej svätej omše, na ktorej boli prítomní preláti a kňazi sprevádzajúci kardinála
Salvatora De Giorgiho, arcibiskupa Palerma. Dnes si pripomína 60. výročie kňazskej
vysviacky, ktorej Svätý Otec venoval veľkú pozornosť. „Túžba po otcovstve“ je zakorenená
v človeku. Kňaz podľa pápeža nie je výnimkou, túto túžbu a skúsenosť však prežíva
osobitným spôsobom:
„Ak človek nemá takúto túžbu, niečo v ňom chýba.
Niečo nie je v poriadku. My všetcipreto, aby sme
vôbec boli, aby sme boli úplní, aby sme boli zrelí, musíme cítiť radosť otcovstva:
aj my v celibáte. Otcovstvo znamená dávať život iným, dávať život... Pre nás to znamená
pastoračné otcovstvo, duchovné otcovstvo: no znamená to dať život, stať
sa otcami.“
Pápež František sa zamýšľa nad dnešným úryvkom z knihy Genezis,
v ktorom Boh prisľúbi starému Abrahámovi radosť z dieťaťa, spolu s takým množstvom
potomkov, ako je hviezd na nebi. Na spečatenie tejto zmluvy Abrahám počúvne Božie
rady a obetuje mu zvieratá, ktoré potom bráni pred útokom dravých vtákov. „Dojíma
ma sledovať tohto deväťdesiatnika s palicou v ruke,“ ktorý ochraňuje svoju obetu,
hovorí Svätý Otec. Pripomína mu to obraz otca, ktorý ochraňuje svoju rodinu, deti:
„Otec
vie, čo znamená chrániť svoje deti. A toto je milosť, o ktorú my kňazi musíme prosiť:
aby sme boli otcami. Milosť otcovstva, pastoračného otcovstva, duchovného otcovstva.
Hriechov budeme mať veľa, ale to je commune sanctorum: všetci máme hriechy. No
nemať deti, nestať sa otcom, to je akoby sa náš život ani nenaplnil: zastaví
sa na pol ceste. Preto sa musíme stať otcami. Je to ale milosť, ktorú
dáva Pán. Ľudia nás oslovia takto: ,Otče, otče, otče...‘ To si
však vyžaduje otcov s milosťou pastoračného otcovstva.“
V tomto bode sa pápež František obrátil na kardinála De Giorgiho, ktorý
je podľa neho tiež duchovným otcom. Znamením toho je aj počet mnohých ním vysvätených
kňazov, ktorí ho sprevádzali na svätej omši. Teraz je na vás, hovorí im Svätý Otec,
to známe: každý strom rodí ovocie, a ak je dobrý, aj ovocie musí byť dobré. A preto,
ako s láskou dodáva, nedovoľte, aby vyzeralo zle:
„Ďakujme Pánovi za túto
milosť otcovstva v Cirkvi, ktorá vedie k otcovi skrze syna... Na záver uvažujem nad
týmito dvoma obrazmi a ďalším navyše: obrazom Abraháma, ktorý si želá syna, obrazom
Abraháma s palicou v ruke, brániaceho rodinu a obrazom starca Simeona v chráme, keď
prijíma nový život: vykonáva spontánnu liturgiu, liturgiu radosti, Jemu. Kiežby vám
Pán dal dnes takúto veľkú radosť!“ – mf –