Zo štvrtkovej homílie pápeža: Kľúčom k modlitbe je slovo „Otče“

Aby sme sa mohli modliť Otče náš, naše srdce musí byť v pokoji s našimi bratmi, povedal Svätý Otec v homílii 20. júna. Svätú omšu v Dome sv. Marty spolu s ním vo štvrtok ráno koncelebroval okrem iných kardinál Zenon Grocholewski a zúčastnili sa na nej zamestnanci Kongregácie pre katolícku výchovu. Pápež František pripomenul, že my veríme v Boha, ktorý je Otcom, je pre nás tým „najbližším”, nie je anonymný, nie je to akýsi kozmický boh. Modlitba nie je mágia, je zverením sa do Otcovho objatia. Homíliu teda zameral na modlitbu Otče náš, ktorú Ježiš učí svojich učeníkov, ako o tom rozpráva evanjelium tohto dňa. Ježiš nám hneď dáva radu, ako sa máme modliť: „neplytvať slovami, nerobiť hluk“, „hluk svetskosti, hlas márnosti“. A zdôraznil, že „modlitba nie je mágiou, s
modlitbou sa nerobí mágia“. Niekto mi povedal, poznamenal pápež, že keď ide ktosi k ‚čarodejníkovi‘, povedia veľa slov, aby ho uzdravil. Ale toto je pohanské. My, ako nás učí Ježiš, „nemáme prichádzať k nemu s mnohými slovami“, pretože „on vie všetko“. A dodáva: prvé slovo je «Otče», toto je kľúčom k modlitbe. „Bez vyslovenia, bez uvedomenia si tohto slova sa nemôžeme modliť.“

„Ku komu sa modlím? K Všemohúcemu Bohu, ktorý je kdesi ďaleko? Toho ani nevnímam. Ježiš ho aj počul. Ku komu sa modlím? Ku „kozmickému bohu“? Je to také bežné v tejto dobe, nie? ... modliť ku kozmickému bohu. Tieto polyteistické spôsoby, ktoré prichádzajú spolu s kultúrou ‚light‘... Ty sa musíš modliť k Otcovi! «Otec» je silné slovo. Musíš sa modliť k tomu, ktorý ťa utvoril, kto ti dal život. Tebe, nie všetkým, všetkým je veľmi anonymné. Tebe, mne. Je tým, ktorý ťa sprevádza na tvojej ceste, pozná celý tvoj život, všetko. Aj to, čo je dobré, ako aj to, čo nie je veľmi dobré. On vie všetko. Ak nezačneme modlitbu týmto slovom, nie vysloveným perami, ale srdcom, nemôžeme sa modliť kresťansky.“

Slovo «Otec», zopakoval pápež, je „silné slovo“, ktoré „otvára dvere“. Vo chvíli obetovania si Izák uvedomí, že „niečo nie je v poriadku“, pretože „chýba baránok“, ale verí svojmu otcovi a jeho „starosť prenikne do srdca jeho otca“. A podobne „otec“ je to slovo, ktoré zamýšľal povedať ten syn, ktorý od neho odišiel s dedičstvom, a „potom sa chcel vrátiť domov“. A tento otec ho vidí prichádzať, beží mu v ústrety, objíme ho, vrhá sa na neho s láskou. „Otče, zhrešil som.“ Toto je, povedal pápež, „kľúč každej modlitby: cítiť, že sme milovaní Otcom“:

„Máme Otca, veľmi blízko, ktorý nás objíma... Všetky tieto starosti, obavy, aké len môžeme mať, nechajme u Otca. On vie, čo potrebujeme. Ale čí je to Otec? Môj? Nie, náš Otec! Pretože ja nie som jediným synom, nikto z nás, a ak nemôžem byť bratom, sotva môžem byť dieťaťom Otca, pretože on je Otcom všetkých. Mojím, samozrejme, ale aj Otcom ostatných mojich bratov. A keď nie som v pokoji so svojimi bratmi, nemôžem jemu povedať «Otče»“.

Takto, dodal Svätý Otec, sa vysvetľuje skutočnosť, že Ježiš po tom, ako nás učil Otče náš, zdôrazňuje, že ak neodpustíme druhým, ani Otec neodpustí nám naše hriechy. Je ťažké odpustiť druhým, je to naozaj ťažké, pretože stále máme v našom vnútri žiaľ.

„Veru nie, nedá sa modliť s nepriateľmi v srdci, s bratmi a nepriateľmi v srdci sa nedá modliť. Nemôžem povedať «Otče», nedá sa to. To je pravda, to rozumiem. Nemôžem povedať «náš», pretože tento mi urobil toto a tamto... Nedá sa! Títo musia ísť do pekla, nie? Oni nie sú moji... Avšak Ježiš nám prisľúbil Ducha Svätého, on nás naučí ako povedať «Otče náš» v našom vnútri, srdcom. Prosme si dnes od Ducha Svätého, aby nás naučil povedať «Otče», aby sme mohli povedať «náš» vytvoriac vzťah pokoja so všetkými našimi nepriateľmi.“ –jk-