Pokrytci vedú Boží ľud po ceste, ktorá nemá východisko – zo stredajšej homílie pápeža Františka

Kresťanstvo nie je “kazuistikou” o prikázaniach – ak ho vnímame z takéhoto pohľadu, bráni nám to pochopiť a prežívať, že Boh je radosť a veľkodušnosť. Túto myšlienku rozvinul pápež František dnes ráno – v stredu 19. júna – počas svätej omše v Dome sv. Marty. Zúčastnili sa na nej členovia a zamestnanci Kongregácie pre biskupov a Pápežskej rady pre rodinu.

Hlavnými protagonistami dnešného evanjeliového úryvku a zároveň homílie Svätého Otca sú pokrytci, ktorí „vedú Boží ľud po ceste, ktorá nemá východisko“. Dnešné Matúšovo evanjelium zvýrazňuje kontrast medzi vystupovaním zákonníkov a farizejov – keď sa ukazujú pred verejnosťou, ako dávajú milodary, prednášajú modlitby, konajú pôsty – a správaním, o ktorom Ježiš hovorí svojim učeníkom, ktoré je vlastne konaním týchto vecí v „skrytosti“, pretože toto sa páči Bohu. Okrem márnivosti zákonníkov a farizejov poukázal Svätý Otec na ich nadmerné nároky na veriacich vo forme „kladenia mnohých príkazov“. Označil ich za „pokrytcov kazuistiky“, „intelektuálov bez talentu“, ktorí „nemajú inteligenciu na to, aby našli Boha a rozumne o ňom rozprávali“. Takýmto spôsobom bránia sebe i ostatným vstúpiť do Božieho kráľovstva:

„Ježiš to hovorí: ‚Sami nevstupujete a iným bránite‛. Sú to etici bez dobroty v srdci, pretože oni nevedia, čo je dobro. Sú to iba mravokárci. Musí sa robiť to, to a to... Naplnia ťa príkazmi, ale bez dobroty. A tí, ktorí si navliekajú remienky a všetky tie veci, aby urobili aspoň trocha dojem, že sú niekým, že sú preferovaní, nemajú zmysel pre to, čo je krásne. Nemajú zmysel pre krásu. Dokážu vnímať snáď iba krásu muzeálnu. Intelektuáli bez talentu, mravokárci bez dobroty, a parádia sa tým, čo patrí do múzea. Toto sú pokrytci, ktorých toľko Ježiš karhá“.

„Tu to však nekončí“, pokračoval Svätý Otec. „V dnešnom evanjeliu Pán hovorí o inom druhu pokrytcov, ktorí sa priživujú na posvätne“:

„Pán hovorí o pôste, o modlitbe o milodare. Tri piliere kresťanskej nábožnosti, vnútorného obrátenia, ktoré nám Cirkev odporúča počas Pôstneho obdobia. Aj tu nájdeme pokrytcov, ktorí sa vystatujú konaním pôstu, dávaním milodarov a modlitbou. Hovorím, že ak sa pokrytectvo dostane do takéhoto bodu vzťahu s Bohom, sme veľmi blízko k hriechu proti Duchu Svätému. Títo nevedia nič o kráse, nevedia nič o láske a nevedia nič o pravde: sú malí a zbabelí“.

„Pozrime sa na pokrytectvo v Cirkvi: koľko zla nám to narobí“ – povedal priamo pápež František a ukázal na „obraz“ v inej časti evanjelia, ktorý máme napodobňovať. Ide o mýtnika, ktorý sa s pokorou modlí slovami: „Bože, buď milostivý mne hriešnemu.“ Toto vedomie je modlitbou, ktorú máme vyslovovať každý deň, vedomí si toho, že sme hriešni, povedal ďalej Svätý Otec a zdôraznil, že „s konkrétnymi a nie teoretickými hriechmi.“ Takáto modlitba nám pomôže ísť po ceste „ktorá je opačná ako cesta pokrytectva“, teda, pokušenia, ktoré máme všetci:
„Všetci však máme aj milosť, ktorá prichádza od Ježiša Krista: milosť radosti, milosť veľkodušnosti a otvoreného srdca. Pokrytec nevie, čo je radosť, nevie, čo je otvorené srdce a nevie, čo je veľkodušnosť.“ – js –