Z pondelkovej homílie pápeža: Miernosť a veľkodušnosť je tajomstvom kresťana

Ježiš je pre kresťana „všetko“ a odtiaľ pramení jeho veľkodušnosť, zdôraznil pápež František v homílii rannej svätej omše v pondelok 17. júna, ktorú s ním v Dome sv. Marty koncelebroval kardinál Attilio Nicora za účasti zamestnancov Vatikánskych múzeí a ďalších veriacich. Svätý Otec pripomenul, že spravodlivosť, ktorú prináša Ježiš je väčšia, ako spravodlivosť zákonníkov: oko za oko, zub za zub. „Ak ťa niekto udrie po pravom líci, nastav mu aj druhé“ – na tieto znepokojujúce Ježišove slová, adresované jeho učeníkom, sústredil pápež svoju homíliu. To zaucho, poznamenal, „sa stalo klasikou pre zaskvetie sa kresťanov“. V živote nás „normálna logika“ učí, že „musíme bojovať, musíme brániť naše miesto“, a ak nám dajú jednu facku, „my dáme dve, tak sa bránime“. Jednako, povedal Svätý Otec, „keď radím rodičom pri karhaní ich detí“, vždy hovorím: „Nie po tvári“, pretože „tvár je dôstojnosť“. Avšak Ježiš po facke na tvár pokračuje a hovorí, aby sme dali aj plášť, aby sme sa vzdali všetkého. „Spravodlivosť, ktorej učí on, je úplne odlišná od zásady oko za oko, zub za zub. Je to iná spravodlivosť.“ Toto môžeme pochopiť, keď svätý Pavol hovorí o kresťanoch ako o „ľuďoch, ktorí nemajú nič“ a „pritom im patrí všetko“. Istota kresťana je práve v tomto „všetko“, ktorým je Ježiš.

Ježiš Kristus je všetkým, ostatné veci sú pre kresťana „ničím“, zopakoval pápež. Naopak pre ducha sveta „všetkým“ sú veci, bohatstvo, márnosť, vysoké postavenie a Ježiš nie je „ničím“. Ak teda kresťan môže ísť 100 km, keď ho prosia o 10, je to preto, že pre neho je to „nič“ a s pokojom „môže dať plášť, keď ho prosia o tuniku“. Toto je teda to, čo je „tajomstvom veľkodušnosti kresťana, že stále pokorne ide“ a Ježiš je pre neho „všetkým“.

„Kresťan je človek, ktorý touto veľkodušnosťou rozširuje svoje srdce, pretože má ‚všetko‘, teda Ježiša Krista. Ostatné veci sú ‚nič‘. Sú dobré, potrebné, ale v okamihu konfrontácie si vždy vyberie ‚všetko‘ v duchu miernosti a kresťanskej pokory, ktoré sú znamením Ježišových učeníkov, miernosť a veľkodušnosť. Žiť takto nie je jednoduché, pretože naozaj ti dajú facku, však? Dajú ti ich a na obe líca. Ale kresťan je mierny, kresťan je veľkorysý: rozširuje svoje srdce. Keď stretávame kresťanov so zúženým srdcom, srdcom zakrpateným, ktorí nejdú... toto nie je kresťanstvo, je to sebectvo pod rúškom kresťanstva.“

Pravý kresťan vie, ako vyriešiť túto bipolárnu opozíciu, toto napätie medzi „všetkým“ a „ničím“, ako nám radil Ježiš: «Hľadajte najprv Božie kráľovstvo a jeho spravodlivosť, a všetko ostatné sa vám pridá».

„Božie kráľovstvo je ‚všetko‘, ostatné je vedľajšie, nie primárne. Všetky chyby kresťanov, všetky chyby Cirkvi, všetky naše chyby sa rodia tu, keď hovoríme, že „nič“ je „všetkým“ a „všetko“, zdá sa, nestojí za nič... Nasledovanie Krista nie je ľahké. Ale ani nie je ťažké, pretože na ceste lásky Pán robí veci tak, aby sme mohli napredovať; a ten istý Pán nám tak rozširuje srdce.“

A toto je modlitba, ktorú musíme prednášať „zoči-voči odporúčaniam o fackách, plášti, 100 km“. Musíme prosiť Pána, aby rozšíril „naše srdcia“, aby „sme boli veľkorysí, mierni“ a nebudeme denno-denne bojovať kvôli drobnostiam, kvôli „ničomu“.

„Keď sa niekto dožaduje práva pre „niečo”, z tohto práva sa rodia nezhody v rodine, v priateľstvách medzi priateľmi, v spoločnosti, aj spory, ktoré končia vojnou: pre nič za nič! To „nič“ je zárodkom vojny, vždy. Pretože je semenom egoizmu. To „všetko“ je veľké, je Ježiš. Vyprosujme si od Pána, aby rozšíril naše srdce, aby nás urobil pokornými, miernymi a veľkodušnými, aby sme v ňom mali „všetko“; a nech nás chráni pred robením denných problémov navôkol pre nič za nič.“ –jk-