Komentár Mons. Mariána Gavendu: Cyrilo-metodské dedičstvo a kríza slobody

Štvrtkový komentár pripravil Mons. Marián Gavenda.

Jedným z pilierov cyrilo-metodského dedičstva a jeho aktuálnym odkazom je ponímanie spravodlivosti a práva, založeného na večných princípoch. Pozitívne právo, založené na konsenze väčšiny a presadzované v súčasnej legislatíve a v celkovom liberálnom ponímaní demokracie, je potenciálnym zárodkom bezprávia a anarchie. Každodenné spravodajstvo i osobná skúsenosť bohato potvrdzuje jednu zo základných zákonitostí ľudských dejín, totiž, že spoločnosť (zložená z ľudí, náchylných na zlé) má prirodzený sklon upadať do chaosu a anarchie. Pred touto sebadeštrukciou ju chránia dve sily: z vnútra svedomie a zvonku polícia. Ak sa zo spoločnosti začne vytrácať svedomie, znamená to aj koniec slobody. Kde si je mierou dobra a zla každý sám, nastáva chaos a v mene slobody jedných je ohrozovaná sloboda druhých. Spoločnosť, ktorú už nedrží z vnútra svedomie, sa pred anarchiou bráni obrannými opatreniami, predpismi, zákazmi, bezpečnostnými službami. Tým však prestáva byť slobodná a mení sa na väzenie. V mene bezbrehej slobody prichádzajú ľudia o slobodu.

Keď si čoraz jasnejšie uvedomujeme praktické dôsledky prevládajúceho a trendy udávajúceho liberálneho ponímania demokracie, jasne sa ukazuje, aký prínos môže do súčasnej krízy priniesť ponímanie spravodlivosti a práva, ako ho predstavujú právne piliere cyrilo-metodského dedičstva. Sú vyjadrené v ich právnických textoch (Napomenutie k vladárom, Civilný zákonník, Nomokánon). Napokon, bola to jedna z hlavných požiadaviek na učiteľov, o ktorých Rastislav žiadal cisára Michala III., totiž, aby dali jeho ľudu dobrý zákon: „Lebo od vás na všetky strany vždy dobrý zákon vychádza“. Prvá veta a takpovediac preambula Zakona sudneho ljudem sa jasne hlási k princípu Božského a prirodzeného práva: „Pred každým právom sluší sa o Božom práve hovoriť“ (ZS, I). V tom istom duchu je koncipované právo aj v Napomenutí k vladárom: „Ak teda milovať spravodlivosť vládcom zeme Božie slovo velí...“; či ďalej: „Preto je povinný každý knieža, neostýchajúc sa pred nikým, kto je pod jeho mocou, Boží svätý Kristov zákon i (zákon) prorokov i apoštolov i svätých Otcov vyučovať a všetkým na každý deň prikazovať...“ Ako vidno hneď z ďalších slov i zo všetkých právnických textov, „Boží zákon“ sa netýka len náboženského, ale aj civilného života: „aby nekrivdili nikomu zo slabších...“ Spravodlivosť sa má dosahovať aj v samotných súdnych sporoch. V každom spore i obvinení i udaní „treba, aby knieža i sudca vypočuli svedkov a ak žalobca a obviňovateľ nedokážu žalobu svedkami, očakávajte, že prijmete ten istý trest, ktorý ste vyslovili na druha“ (ZS, II). Je povinnosťou kniežaťa a sudcu (teda verejnej autority) „hľadať svedkov pravdivých, bojacich sa Boha, vážených a ktorí nemajú nijakej zášti, ani zloby, ani hnevu, ani sporu, ani obvinenia proti tomu, na koho svedčia, ale iba strach z Boha a jeho spravodlivosti“. K ďalšej časti článku o svedkoch sa uvádza: „Neslobodno ani raz prijímať svedkov, ktorí boli kedy usvedčení, že luhajú, prestupujú zákon Boží, alebo hovädský život vedú“. Arcibiskup Cyril Vasiľ na margo tejto požiadavky dodáva: „Ak sa v duchu cyrilo-metodského dedičstva takéto kritérium uplatňuje na svedkov, o čo viac by sa malo uplatňovať na verejných predstaviteľov, ktorých si slobodne volíme a ktorých môžeme slobodne aj poslať preč zo scény verejného života, ak boli – a to niekedy dokonca nielen raz – verejnej usvedčení, že luhajú“.

Cit pre sociálnu spravodlivosť možno vidieť v mnohých nariadeniach. Napríklad v pravidlách rozdeľovania vojnovej koristi (ZS, III) sa má dať kniežaťu, čo mu patrí (šiesta časť) a ostatné „rovným dielom rozdeliť medzi veľkých i malých“. Pravidlá, týkajúce sa sexuálneho života, tvoriace najväčšiu časť kánonov, majú niekoľko podnetných čŕt: Ich cieľom je podporiť súdržnosť rodiny a nerozlučnosť manželstva. Penalizácia je vždy rozdelená na duchovný trest za prestúpenie Božieho prikázania (v prípade smilstva jesť len chlieb a vodu sedem rokov, dva roky stáť vonku pred Božím chrámom, atď.) a na civilný trest, ktorý smeruje k náprave škody samotného poškodeného a ako výstraha má aj sociálny rozmer. Pri vymedzovaní trestu sa zohľadňuje konkrétna sociálna situácia, pričom platí zásada, že bohatší je povinný zaplatiť aj väčšie penále. Na duchovných sa zas vzťahujú za tie isté priestupky prísnejšie duchovné i civilné tresty. Odrezanie nosa ako častý trest má výchovný význam, utvára atmosféru všeobecného rešpektu voči predpisu a previnilca diskvalifikuje v očiach spoločnosti. Duchovné pokánie, najmä pomerne prísne a dlhoročné pôsty, majú tiež ozdravujúci a výchovný význam a nie iba penálny. Vedú k askéze, sebaovládaniu, čo je zas účinná prevencia pred recidívou. Pri čítaní konkrétnych nariadení Civilného zákonníka i Nomokánonu (Príkazov svätých otcov) treba brať zaiste do úvahy ich dobový kontext. Nevdojak však pripomínajú mnohé repliky na súčasnú situáciu.

Henri Bergson v hľadaní zdrojov energie ducha poukazuje na to, ako sa ponáranie do minulosti a uvažovanie o budúcnosti stáva mocným zdrojom činnosti v prítomnosti: „Čím väčší je podiel minulosti v človekovej prítomnosti, tým ťažšia je masa, ktorou vytvára vzhľadom na ponúkajúce sa možnosti tlak smerom k budúcnosti: jeho čin sa vymršťuje ako šíp tým väčšou silou, čím viac bola jeho sila napnutá smerom dozadu“. Skutočnosť, že pápež Ján Pavol II. vymenoval svätých Cyrila a Metoda za spolupatrónov Európy, chce aj oficiálnym spôsobom dať do pozornosti ich aktuálnosť. „Tým, že Cyril a Metod uplatňovali svoje charizmatické dary, vniesli rozhodujúci vklad do budovania Európy, nielen pokiaľ ide o jej kresťanské a náboženské spoločenstvo, ale aj čo sa týka jej občianskej a kultúrnej jednoty (Slavorum apostoli, 27).
Pri prvom i druhom mimoriadnom zhromaždení biskupskej synody pre Európu (1991, 1999) odznela výzva: „Európa sa dnes nemôže jednoducho iba vracať k svojmu kresťanskému dedičstvu. Musí sa dostať do stavu, v ktorom bude nanovo určovať svoju budúcnosť v stretnutí s osobou a posolstvom Ježiša Krista“ (Ecclesia in Europa, 2). Ak cez tento cyrilo-metodský rok viac uvažujeme o zmysle a aktuálnosti cyrilo-metodského dedičstva, malo by toto objavovanie koreňov prebudiť obrodné sily.