Pápež František pred modlitbou Anjel Pána o Ježišovom srdci
Boh spolucíti s biedou, utrpením a strachom človeka. Aj týmito slovami sa Svätý Otec
prihovoril viac ako osemdesiattisícovému zástupu veriacich, ktorí sa dnes zišli na
Námestí sv. Petra, aby si vypočuli jeho prihovor, pomodlili sa s ním modlitbu Anjel
Pána a prijali jeho požehnanie. Vo svojom prihovore pápež František povedal:
Drahí
bratia a sestry, mesiac jún je už tradične zasvätený Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu,
ktoré je najväčším ľudským vyjadrením Božej lásky. Práve v minulý piatok sme slávili
liturgickú slávnosť Najsvätejšieho Srdca Ježišovho a tento sviatok udáva tón celému
tomuto mesiacu. Ľudová zbožnosť silno vníma hodnotu symbolu, a práve Ježišovo srdce
je znamenitým symbolom Božieho milosrdenstva; ale nie je len symbolom imaginárnym,
ale reálnym, ktorý predstavuje centrum, zdroj, z ktorého vyviera spása pre celé ľudstvo.
V evanjeliách nájdeme rôzne zmienky o Ježišovom srdci, napríklad v úryvku,
v ktorom sám Kristus hovorí: „Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení,
a ja vás posilním. Vezmite na seba moje jarmo a učte sa odo mňa, lebo som tichý a
pokorný srdcom“ (Mt 11, 28-29). Podstatná udalosť je potom Kristova smrť, ktorú opisuje
Ján. Tento evanjelista dosvedčuje to, čo videl na Kalvárii: jeden z vojakov vtedy,
keď bol už Ježiš mŕtvy, mu kopijou prebodol bok a z rany vyšla krv a voda (porov.
Jn 19, 33-34). Ján spoznáva v tomto zdanlivo náhodnom znamení naplnenie proroctiev:
z Ježišovho srdca, baránka obetovaného na kríži, vyviera pre všetkých ľudí odpustenie
a život.
Ale Ježišovo milosrdenstvo nie je len sentiment. Naopak, je to sila,
ktorá dáva život, ktorá vzkriesi človeka. Hovorí o tom i dnešné evanjelium v udalosti
o Naimskej vdove (Lk 7,11-17). Ježiš so svojimi učeníkmi prichádzal do Naimu, do Galilejskej
dediny, počas pohrebných obradov: nesú chlapca, jediného syna vdovy, aby ho pochovali.
Ježišov pohľad sa ihneď uprel na plačúcu matku. Evanjelista Lukáš hovorí: „Keď ju
Pán uvidel, bolo mu jej ľúto“ (Lk 7, 13). Toto súcit je Božia láska voči človeku,
je to milosrdenstvo, čo znamená postoj, ktorým sa Boh dotýka ľudskej biedy, nášho
nedostatku, nášho utrpenia, nášho strachu. Biblický výraz spolucítenie zachytáva
vnútro matky: matka totiž prežíva všetky bolesti svojich detí ako svoje. Takto nás
miluje Boh, hovorí Sväté Písmo.
A aké je ovocie tejto lásky? Je to život.
Ježiš hovorí Naimskej vdove: „Neplač!“ a potom zavolá na mŕtveho chlapca a prebudí
ho ako zo sna (porov. Lk 7, 13-15). Božie milosrdenstvo dáva život človeku, vzkriesi
ho z mŕtvych. Pán nás neustále vedie svojím milosrdenstvom, milosrdne nás očakáva.
Nemajme strach priblížiť sa k nemu. Má milosrdné srdce. Ak mu ukážeme naše vnútorné
zranenia, naše hriechy, on nám ich vždy odpustí. On sám je pravé milosrdenstvo.
Obráťme
sa na Pannu Máriu. Jej nepoškvrnené materské srdce, malo v maximálnej miere podiel
na Božom súcite, osobitne v hodinu umučenia a smrti Ježiša. Pomôž nám Mária byť tichými,
pokornými a milosrdnými voči našim bratom. Preklad: Peter Dufka SJ