Príhovor pre chorých pripravil brat Richard Jombík OH
Dnešný príhovor pre
chorých pripravil brat Richard Jombík OH z bratislavského konventu rehole Milosrdných
bratov, načítal herec Ján Gallovič. Jeho plný názov je: Eustachius Kugler – „hovorca“
chorých, telesne a duševne oslabených a chudobných ako povšimnutia hodný príklad nielen
pre súčasné zdravotníctvo
Pochválený buď Pán Ježiš Kristus! Milí poslucháči
Rádia Vatikán, dňa 10. júna si spomíname na blahoslaveného Eustachia Kuglera, milosrdného
brata, rehoľníka, ošetrovateľa a organizátora zdravotníctva v bavorskom Nemecku. Brat
Eustachius, vlastným menom Jozef Kugler, žil v rokoch 1847 – 1946. Učil sa za tesárskeho
učňa. Bol to chudobný chlapec, ktorému sa náhle zmenil život. Plný životnej sily a
elánu sa stal telesne postihnutým. Po úraze na lešení si zlomil nohu. Pre nedostatočné
ošetrenie sa mu však zle zrástla a ostal krívať. Bola to pre neho ťažkosť v ďalšom
prijatí do zamestnania. No nevzdal sa a prijal úlohu robotníka pomocných prác na stavbe.
A takto sa dostal do Reichenbachu, kde bol kedysi slávny benediktínsky kláštor, z
ktorého sa stal ústav pre telesne a mentálne postihnutých ľudí. Nebol tam ako pacient,
ale ako stavbár, ktorý pomáhal opravovať okná. Zážitok z pohľadu na prácu milosrdných
bratov, keď videl, ako sa starajú s láskou o ľudí, ktorí si nevedia sami pomôcť, ho
priviedol k rozmýšľaniu o tom, čo je v živote dôležité a čo by mohol robiť.
Pod
vplyvom týchto myšlienok zaklopal na bránu kláštora v Reichenbachu a tu sa začal jeho
nový život naplnený slovami Pána Ježiša Krista: „Čo ste urobili jednému z mojich
maličkých mne ste urobili...“ Počas celého života sa držal tejto myšlienky
z Evanjelia. Stal sa milosrdným bratom, prešiel rehoľnou výchovou i všetkými druhmi
prác v kláštoroch Hospitálskej rehole sv. Jána z Boha v Bavorsku. A aj sám sa stal
tým, ktorý prijímal bratov a organizoval rehoľný život ako provinciál Bavorskej provincie-
asi 25 rokov.
Práve na tieto udalosti som myslel 4. októbra v roku 2009 v
nemeckom Regensburgu, kde bol Eustachius Kugler slávnostne zapísaný do zoznamu blahoslavených.
Vtedy regensburský biskup Ludwig Gerhard, dnes prefekt Kongregácie pre náuku viery
povedal nasledovné slová: „Skoro po tisíc rokoch je v tomto meste slávnosť
zapísania do zoznamu blahoslavených. Bol medzi nich zapísaný rehoľník,
ošetrovateľ a provinciál - brat Eustachius Kugler...“ V tento októbrový
deň bolo pekné slnečné počasie: dalo by sa povedať, že sa tešilo nielen nebo, ale
aj svet, ktorý ho poznal. Mesto, ktoré som poznal len z histórie a odkiaľ prišli na
Veľkú Moravu misionári- ešte pred príchodom svätých Cyrila a Metoda- mesto, kde sa
nachádza jedna z najväčších rehoľných nemocníc Bavorska, ožilo ľuďmi. Ulice v okolí
katedrály sa zaplnili. Títo ľudia sa nerozišli po skončení slávnostnej bohoslužby,
ale putovali v sprievode dlhom od katedrály až do nemocnice milosrdných bratov. Na
čele sprievodu niesli milosrdní bratia a ich spolupracovníci z Bavorska a celej strednej
Európy relikviár s ostatkami blahoslaveného Eustachia Kuglera.
Kládol som
si otázku: kto bol Eustachius Jozef Kugler? Spomínal som si na útržky z jeho životopisu.
Bol odvážny, nebál sa povedať pravdu o Kristovi v dobe, keď to nebola vhodná téma.
Jeden príklad zo spomienok jeho súčasníkov hovorí: Regensburgskými ulicami pochodovali
jednotky Wehrmachtu a zdravili Hitlera. On ako provinciál videl nadšenie u svojich
spolubratov hľadiacich z okien kláštora, ale upozornil ich na to, že muž v uliciach
nie je náš vodca, ale v kaplnke v Najsvätejšej sviatosti oltárnej je ním Ježiš Kristus.
Inou spomienkou zo životopisu bola jeho skromnosť. Išiel na stanicu vyzdvihnúť mladého
záujemcu o rehoľné povolanie a celou cestou mu niesol on, asi 60 ročný muž, kufor.
Záujemca sa zahanbil až v kancelárii, keď uvidel pred sebou skromného a jednoduchého
brata a videl, že to bol sám provinciál. Tieto myšlienky ma sprevádzali v sprievode
po uliciach Regensburgu. Bolo zjavné, že brat Eustachius nebol len jeden z mnohých
blahoslavených neznámych, ale jeden z rodákov v Bavorsku, spolubrat v Hospitálskej
reholi sv. Jána z Boha, ktorý dokázal nezištne pomáhať preto, lebo videl biedu, ktorá
sa nedá odstrániť násilím, ale konaním skutkov lásky. Bol to ten muž, ktorý mal odvahu
pustiť sa do stavby novej nemocnice v dobe, keď sa všetky peniaze v Nemecku posielali
na fronty Druhej svetovej vojny. V tom čase stál pri budovaní novej nemocnice, aby
mali obyvatelia mesta a širokého okolia dostupné a kvalitné liečenie pre telo a dušu.
Nemocnica bola rozdelená na mužskú a ženskú časť a uprostred stál nemocničný kostol.
Dňa 10. júna si spomíname na nášho blahoslaveného Eustachia Kuglera a na jeho
dielo, ktoré spočíva v diele začatom v Španielsku svätým Jánom z Boha. Je to základ
moderného zdravotného systému postavenom nie na zisku a výhodách, ale na chuti konať
z lásky pre tých, ktorí sú slabí. V dnešných časoch je veľmi potrebné uvedomiť si
to, lebo hospodársko - výrobný svet sa snaží obchodovať so zdravím a chorobami, ale
pritom neberie ohľad na človeka, len na svoje zisky.
Sme radi, že máme v nebi
hovorcu chorých, telesne a duševne oslabených a chudobných ľudí. Nemusíme strácať
nádej, že po skončení aktívnej práce alebo po narušení zdravia nás nečaká nič beznádejné,
ale že ešte žijú ľudia, ktorí napriek ťažkým ekonomicko - hospodárskym a spoločenským
podmienkam sa starajú o pokojné riešenie zdravotníckych a duševných ťažkostí človeka.
Blahoslavený Eustachius Kugler, uč nás stáť na strane pravdy, lásky a pri slabých
ľuďoch napriek všetkému odporu moderného sveta.