Svätý Otec o tom, že škola nerozvíja iba rozumovú stránku, ale aj ľudskú

Príhovor pápeža Františka pri stretnutí s mladými študentmi a odchovancami jezuitských škôl v Taliansku a Albánsku, ktoré sa uskutočnilo v piatok 7. júna 2013 v Aule Pavla VI. vo Vatikáne. Tento príhovor Svätý Otec nepredniesol, ale v písomnej podobe odovzdal tým, ktorí viedli spomínanú skupinu. Jeho znenie prinášame v plnom rozsahu:

Drahé deti, milá mládež!
Som veľmi rád, že sa môžem stretnúť s vami, vašimi rodinami, vychovávateľmi a priateľmi veľkej rodiny talianskych a albánskych jezuitských škôl. Vám všetkým patrí môj vrúcny pozdrav: vitajte! S vami sa naozaj cítim ako doma. Okrem toho je dôvodom pre osobitnú radosť zhoda nášho stretnutia so slávnosťou Najsvätejšieho Srdca Ježišovho.
Predovšetkým vám chcem vyrozprávať jednu udalosť, ktorá sa týka sv. Ignáca z Loyoly, nášho zakladateľa. Keď sa na jeseň 1537 idúc do Ríma so skupinou svojich prvých spoločníkov opýtal: Ak sa nás budú pýtať, kto sme, čo odpovieme? Spontánnou odpoveďou bolo: „Povieme, že sme „Spoločnosť Ježišova“! (Fontes Narrativi Societatis Iesu, vol. 1, pp. 320-322). Názov, ktorý zaväzuje a ktorý mal naznačiť vzťah najužšieho priateľstva, totálnej lásky voči Ježišovi, ktorého stopy chceli nasledovať. Prečo som vám to rozpovedal? Pretože sv. Ignác a jeho spoločníci pochopili, že Ježiš ich učil ako správne žiť, ako realizovať život, aby mal hlboký zmysel, aby z neho vychádzalo nadšenie, radosť a nádej. Pochopili, že Ježiš je veľký učiteľ života a vzor ako žiť, ktorý ich nielen učil, ale aj pozýval nasledovať ho na tejto ceste.

Drahé deti, keby som sa vás teraz opýtal, prečo chodievate do školy, čo mi odpoviete? Pravdepodobne by zaznelo mnoho odpovedí podľa citlivosti každého z vás. Myslím si však, že všetko povedané by sa mohlo zhrnúť do vyjadrenia, že škola je jedným z výchovných prostredí, v ktorých rastieme, aby sme sa naučili ako žiť, ako sa stať dospelými a zrelými mužmi a ženami, schopnými napredovať a kráčať po ceste života. Ako vám škola pomáha k rastu? Pomáha vám nielen v rozvíjaní vašej inteligencie, ale aj v celkovom formovaní všetkých zložiek vašej osobnosti. Podľa učenia sv. Ignáca je v škole najpodstatnejšie naučiť sa byť veľkodušnými. Veľkodušnosť: je čnosťou vo veľkom i v malom (Non coerceri maximo contineri minimo, divinum est), ktorá nám vždy umožňuje dívať sa nad horizont. Čo značí byť veľkodušnými? Znamená mať široké srdce, duchovnú veľkosť, vysoké ideály, túžbu konať veľké veci, ktoré by zodpovedali tomu, čo od nás žiada Boh, a práve preto robiť dobre každodenné veci, všetky všedné veci so srdcom otvoreným voči Bohu a iným. Je teda vhodné venovať sa takej formácii, ktorá bude zameraná na veľkodušnosť.
Škola nerozvíja iba vašu rozumovú stránku, ale aj ľudskú. Myslím, že práve jezuitské školy sú osobitným spôsobom pozorné voči rozvoju ľudských čností: čestnosti, úcty, vernosti, zmyslu pre povinnosť. Chcem zdôrazniť dve základné hodnoty: slobodu a službu. Predovšetkým buďte slobodnými ľuďmi! Čo tým chcem povedať? Mohli by sme si myslieť, že ide o slobodu robiť čo sa nám len zachce alebo sa vrhnúť do extrémnych zážitkov, aby sme zakúsili opojenie a zahnali nudu. To nie je sloboda. Sloboda je schopnosť uvedomiť si, čo robíme, vedieť zvážiť, čo je dobro a čo je zlo, a akým spôsobom ju možno rozvíjať; jedným slovom, vedieť si stále zvoliť dobro. Sme slobodní pre dobro. V tomto prípade nemajte strach ísť proti prúdu, aj keď to nie je ľahké. Byť slobodnými tak, aby sme si vždy vybrali dobro, je náročné. Týmto spôsobom sa však stanete ľuďmi s pevnou chrbticou, ktorí dokážu čeliť životu, ľuďmi odvážnymi a trpezlivými (parresia e ypomoné). Druhé slovo je služba. V školách sa zúčastňujete na rôznych aktivitách, ktoré vás naučia neuzatvárať sa do seba samých a do vášho malého sveta, ale otvoriť sa voči iným, zvlášť najchudobnejším a najnúdznejším a pracovať pre dobro sveta, v ktorom žijeme. Buďte mužmi a ženami s inými a pre iných, ozajstnými šampiónmi v službe druhým. Aby sme mohli byť veľkodušnými s vnútornou slobodou a duchom služby, potrebujeme duchovnú formáciu. Drahé deti, drahí mladí, čoraz viac milujte Ježiša Krista! Náš život je odpoveďou na jeho volanie. Ak dokážete na toto volanie odpovedať, budete šťastní a dobre vybudujete svoj život. Vnímajte Pánovu prítomnosť vo vašom živote. On je nablízku každému z vás ako spoločník, priateľ, ktorý vám pomáha chápať, povzbudzuje vás v ťažkých chvíľach a nikdy vás neopustí. V modlitbe, v rozhovore s ním, pri čítaní Svätého písma zistíte, že je pri vás naozaj blízko. Vždy sa nám prihovára, aj prostredníctvom znamení našich čias a našej každodennej existencie; našou úlohou je počúvať ho.

Nechcem rozprávať príliš dlho, ale chcel by som sa osobitne prihovoriť aj vychovávateľom: jezuitom, učiteľom, zamestnancom vašich škôl a rodičom. Nestrácajte odvahu pred ťažkosťami, ktoré so sebou prinášajú úlohy v oblasti vzdelávania! Vychovávať nie je remeslo, ale je postojom, spôsobom bytia. Kvôli vzdelávaniu je potrebné vyjsť zo seba a postaviť sa uprostred mladých, sprevádzať ich vo fázach ich vývoja stojac im po boku. Darujte im nádej a optimizmus na ich cestu v tomto svete. Naučte ich vidieť krásu a dobrotu stvorenia a človeka, ktorý v sebe nesie pečať Stvoriteľa. V prvom rade však vlastným životom vydávajte svedectvo o tom, čo podávate ďalej. Vychovávateľ – jezuita, učiteľ, zamestnanec, rodič – podáva ďalej vedomosti a hodnoty vlastnými slovami. Detí sa však výrazne dotknú vtedy, ak budú jeho slová podložené osobným svedectvom, pravdivosťou života. Bez koherencie nie je možné vychovávať! Všetci ste vychovávateľmi. V tejto oblasti sa plná moc nedá preniesť na iných. Preto je spolupráca v duchu jednoty a spoločenstva medzi jednotlivými vzdelávacími prvkami taká podstatná a je potrebné ju podporovať a pestovať. Kolégium môže a musí spĺňať úlohu katalyzátora, byť miestom stretnutia a súladu celého vzdelávacieho spoločenstva s jediným cieľom formovať, pomáhať mladým rozvinúť sa na zrelých, jednoduchých, kompetentných a čestných ľudí, ktorí budú schopní verne milovať a žiť svoj život ako odpoveď na Božie volanie a budúcu profesiu ako službu spoločnosti. Jezuitom by som chcel povedať, že je dôležité, aby živili svoje nasadenie na vzdelávacom poli. Školy sú vzácnym nástrojom, ktorým je možné prispieť Cirkvi a spoločnosti na ich ceste. Okrem toho, vzdelávacia oblasť sa neobmedzuje iba na obyčajnú školu. Odvážte sa hľadať nové nekonvenčné formy vzdelávania podľa „potrieb miesta, času a osôb“.

Nakoniec pozdravujem všetkých prítomných bývalých žiakov, predstaviteľov talianskych škôl Siete Fe y Alegria, ktorú dobre poznám kvôli významnej práci, ktorú vykonáva v Južnej Amerike, osobitne medzi najchudobnejšími vrstvami. Zvlášť pozdravujem delegáciu albánskeho kolégia zo Scutari, ktoré po dlhých rokoch útlaku náboženských inštitúcií v roku 1994 obnovilo svoju činnosť prijatím a vychovávaním katolíckych, pravoslávnych a moslimských chlapcov ako aj niektorých žiakov, ktorí sa narodili do neveriacich rodín. Takým spôsobom sa škola stáva miestom dialógu a pokojnej konfrontácie a napomáha postoje rešpektu, počúvania, priateľstva a ducha spolupráce.

Drahí priatelia, všetkým vám ďakujem za toto stretnutie. Zverujem vás materinskému príhovoru Panny Márie a sprevádzam vás svojím požehnaním: nech je vám Pán vždy nablízku, nech vás dvíha po pádoch a pobáda vás rásť a dosahovať vždy vyššie ciele s veľkodušnosťou a slobodou (con grande ánimo y liberalidad), s veľkorysosťou. Ad Maiorem Dei Gloriam.
Preklad: sr. Agnes Jenčíková CJ