Pred päťdesiatimi rokmi 3. júna 1963 zomrel pápež Ján XXIII. Mons. Francesco Beschi,
biskup Bergama, bude pri tejto príležitosti sláviť svätú omšu v Bazilike sv. Petra
dnes v podvečer o 17. hod. V závere slávnosti sa očakáva aj príchod pápeža Františka. Ján
XXIII., vlastným menom Angelo Giuseppe Roncalli, bol zvolený za 261. pápeža 28. októbra
1958 po Piovi XII. Pápež Ján Pavol II. ho blahorečil 3. septembra 2000. Vyznačoval
sa srdečnosťou, humorom, bohatou pastoračnou činnosťou a priam detskou zbožnosťou.
Mons. Loris Capovilla, ktorý bol jeho osobným sekretárom, si na neho spomína takto:
„Jeho rozhovor s Bohom bol niečím bezprostredným, spontánnym, pokojným. Ako dieťa,
ktoré sa obracia na mamu. Jeho viera bol prostá ako viera maličkých a chudobných.
Mal možnosť to potvrdiť aj v nádhernom liste svojim rodičom. Bol ešte apoštolským
legátom v Bulharsku a na Štedrý deň myslel s nostalgiou na svoj dvorec na dedine.
Vidí všetkých svojich pokope v chudobe, so skromným jedlom a cíti takú nostalgiu,
že zrazu hovorí: ,Vianoce sú sviatkom rodín, zvlášť tých, ktoré majú veľa detí, ako
má tá naša. Je to práve láska detí, kvôli ktorej musíme byť dobrí a žiť vo veľkom
pokoji.‘ A dodáva: ,Viete že som študoval, nadobudol som tituly, ale zabudol som takmer
všetko z toho, čo som sa naučil a získal v škole. Nič som však nezabudol z toho, čo
som sa naučil od vás, otec a mama, z toho, čo som sa naučil od farára, ktorý ma krstil.
A toto je svetlo, ktoré žiari v mojom živote najsilnejšie: je to sila, aby som aj
naďalej počúval to, čo mi Pán hovorí cez Svätého Otca.‘“
Mons. Capovilla si
rovnako spomína aj na prvé chvíle po zvolení Roncalliho za pápeža. S tým súvisí aj
ďalšia udalosť, o ktorej mu Ján XXIII. rozprával neskôr: „,Otočil som sa, aby som
opäť vyšiel na balkón v Aule požehnaní. Nasledoval som kríž, ktorého predná časť bola
obrátená smerom ku mne, a zdalo sa mi, že mi Ježiš hovorí: Angelino! Zmenil si si
meno, aj oblečenie, ale pamätaj si, že ak nezostaneš tichý a pokorný srdcom ako som
ja, neuvidíš nič zo života Cirkvi a ani zo života sveta. Ostaneš slepým!‘ Tichý a
pokorný srdcom: taký bol aj prvý prejav pápeža.“
Pápež Ján XXIII. navrhol počas
necelých piatich rokov pontifikátu tri veľké projekty: Diecéznu synodu v Lateráne
– prvú v dejinách Ríma, Druhý vatikánsky koncil a revíziu cirkevného práva. Chcel
viesť dialóg so svetom bez rozdielu vierovyznaní a za týmto účelom založil aj Sekretariát
pre kresťanskú jednotu. V encyklike Pacem in terris adresovanej celému ľudstvu,
žiadal, aby boli uznávané ľudské práva a povinnosti ako základné požiadavky pre svetový
mier. Stal sa sprostredkovateľom rozhovorov medzi západom a východom a v roku 1962
počas kubánskej krízy odvrátil nebezpečenstvo nukleárnej vojny. – mf –