Pápež František pred modlitbou Anjel Pána o nasledovaní Božej logiky služby, lásky a viery

Dnes napoludnie sa za príjemného slnečného počasia zišli na Námestí sv. Petra vo Vatikáne tisíce pútnikov, aby sa spolu so Svätým Otcom pomodlili poludňajšiu modlitbu Anjel Pána. V pravidelnom príhovore pred jej začiatkom sa Svätý Otec vrátil k posolstvu slávnosti Kristovho tela a krvi, ktorá sa v Taliansku a niekoľkých iných krajinách slávi práve dnes:

Drahí bratia a sestry, dobrý deň.
Uplynulý štvrtok sme slávili sviatok Božieho tela, ktorý sa v Taliansku a iných krajinách slávi v dnešnú nedeľu. Je to sviatok Eucharistie, sviatosti Kristovho tela a krvi. Evanjelium nám rozpráva o zázračnom rozmnožení chlebov (Lk 9,11-17). Zastavím sa pri jednom aspekte, ktorý ma vždy osloví a privedie k zamysleniu. Stojíme na brehu Galilejského jazera a začína sa stmievať. Ježiš je ustarostený kvôli zástupu ľudí, ktorí sú už niekoľko hodín spolu s ním. Sú ich tisíce a sú hladní. Čo robiť? Učeníci si uvedomujú, že nastal problém a preto Ježišovi hovoria: „Rozpusť zástup“, aby si šiel do okolitých dedín zaobstarať niečo na jedenie. Ježiš im však hovorí: „Vy im dajte jesť“ (v. 13). Učeníci ostali prekvapení a odpovedali: „Nemáme viac ako päť chlebov a dve ryby“. Teda, akoby povedali: sotva postačí nám.

Ježiš dobre vie, čo má robiť, ale chce zapojiť svojich učeníkov, chce ich poučiť. Počínanie učeníkov je ľudským postojom, ktorý hľadá čo najreálnejšie riešenie bez vytvárania prílišných problémov: Rozpusť zástup, hovoria, nech sa každý zariadi ako vie, veď si pre nich už urobil dosť: kázal si, uzdravoval chorých... rozpusť zástup.
Ježišov postoj je úplne odlišný a vychádza z jednoty s jeho Otcom, z lásky k ľuďom, z jeho súcitu so všetkými. Ježiš vníma naše problémy, naše slabosti a potreby. Stojac pred týmito piatimi chlebami Ježiš uvažuje: aká prozreteľnosť! Z toho mála môže Boh vytvoriť dostatok pre všetkých. Ježiš sa úplne odovzdáva nebeskému Otcovi, pretože vie, že pre neho nie je nič nemožné. Preto hovorí učeníkom, aby usadili ľudí do skupín po päťdesiat – a nie náhodou. Znamená to, že už viac nie sú zástupom, ale stávajú sa spoločenstvom, ktoré sa živí Božím chlebom. Potom berie chleby a ryby, pozdvihuje oči k nebu, požehnáva – ide o jasný odkaz na Eucharistiu –, potom ich láme a dáva učeníkom a učeníci ich rozdávajú... ani chlieb, ani ryby sa nemíňajú! Nemíňajú sa. Hľa, zázrak: viac ako o rozmnožovanie ide o delenie sa, ktoré vychádza z viery a modlitby. Všetci sa najedli a ešte aj ostalo. Toto je Ježišovo znamenie, Boží chlieb pre ľudstvo.
Učeníci to videli, ale naplno toto posolstvo nepochopili. Boli očarení, rovnako ako zástup, nadšením z úspechu. Opäť sa riadia ľudskou logikou a nie Božou. Tá je logikou služby, lásky a viery. Slávnosť Božieho tela nás pobáda k obráteniu a viere v Božiu prozreteľnosť, aby sme sa dokázali deliť o to málo, čím sme a čo máme a nikdy sa neuzatvárali do seba samých. Prosme našu matku Máriu, aby nám pomohla v tomto obrátení, aby sme opravdivo a viac nasledovali toho Ježiša, ktorého adorujeme v Eucharistii. – js –