Pápež František: "Vy im dajte jesť"

Homília pápeža Františka na slávnosť Najsvätejšieho Kristovho tela a krvi v plnom znení:

V evanjeliu, ktoré sme si vypočuli, sa nachádza jedno Ježišovo vyjadrenie, ktoré sa ma vždy dotkne: „Vy im dajte jesť“ (Lk 9,13). Vychádzajúc z tejto vety sa nechám viesť troma slovami: nasledovanie, spoločenstvo, delenie sa.

1. Predovšetkým, kto sú tí, ktorým treba dať jesť? Odpoveď nachádzame v evanjeliovom úryvku: je to dav, zástup. Ježiš stojí uprostred ľudí, prijíma ich, rozpráva s nimi, stará sa o nich, prejavuje im Božie milosrdenstvo. Spomedzi týchto ľudí si vyberá dvanástich apoštolov, aby boli s Ním a tak ako On sa ponorili do konkrétnych situácií vo svete. Zástup ho nasleduje, (počúva ho), pretože Ježiš koná novým spôsobom s autoritou toho, kto je autentický a koherentný, kto hovorí a koná v pravde, kto dáva nádej, že prichádza od Boha, kto je zjavením tváre Boha, ktorý je láska. A zástup tak s radosťou chváli Boha.
Dnes večer sme my tým zástupom z evanjelia, aj my chceme nasledovať Ježiša, aby sme ho počúvali, aby sme vstúpili do spoločenstva s Ním v Eucharistii, aby sme sa my pripojili k Nemu a On k nám. Pýtajme sa: Ako ja nasledujem Ježiša? Ježiš hovorí v tichu v tajomstve Eucharistie a vždy nám pripomína, že nasledovať ho znamená vyjsť zo seba samých a urobiť zo svojho života nie naše vlastníctvo, ale dar pre Neho a pre druhých.

2. Poďme však ďalej: Kde sa rodí Ježišova výzva k učeníkom, aby oni sami nasýtili zástup? Vychádza z dvoch prvkov: predovšetkým zo zástupu, ktorý nasledujúc Ježiša sa zrazu – keď sa už zvečerieva – ocitá na otvorenej lúke, ďaleko od obývaných oblastí a potom zo starosti učeníkov, ktorí prosia Ježiša rozpustiť zástup, aby si šiel zaobstarať jedlo a nocľah do okolitých dedín (porov. Lk 9,12). Stojac pred problémom zástupu, učeníci riešia túto otázku spôsobom: každý nech sa postará o seba; rozpustiť zástup! Každý nech sa postará o seba. Koľkokrát máme my kresťania rovnaké pokušenie! Nestaráme sa o potreby druhých, dôstojne sa s nimi rozlúčime: „Nech ti Boh pomáha“. Alebo „Nech sa ti darí... ak by sme sa už nestretli." Ježišovo riešenie sa však uberá iným smerom, ktorý učeníkov prekvapí: „Vy im dajte jesť“. Ako však môžeme my dať najesť takému zástupu? „Nemáme viac ako päť chlebov a dve ryby; ibaže by sme šli a nakúpili jedlo pre celý tento zástup.“ Ježiš sa neznepokojuje. Požiadal učeníkov, aby usadili zástup do skupín po päťdesiat, potom pozdvihol oči k nebu, predniesol požehnanie, lámal chleby a dával ich učeníkom, aby ich rozdávali. Je to chvíľa hlbokého spoločenstva: Zástup, nasýtený Pánovým slovom, je teraz sýtený jeho chlebom života. Evanjelista poznamenáva, že všetci sa nasýtili.
Dnes večer sme aj my zhromaždení na Pánovej večeri, na eucharistickej obete, v ktorej nám On znovu dáva svoje telo a sprítomňuje jedinú obetu na kríži. Prostredníctvom počúvania jeho slova, sýtenia sa jeho telom a krvou, z nás robí už nie zástup, ale komunitu; z anonymity prechádzame do spoločenstva. Eucharistia je sviatosťou jednoty, ktorá nás vyvádza z individualizmu, aby sme žili spoločne v nasledovaní a vo viere v Neho. Preto sa všetci musíme pýtať pred Pánom: Ako žijem ja Eucharistiu? Prežívam ju anonymným spôsobom alebo ako chvíľu skutočnej jednoty s Pánom a rovnako s mnohými inými bratmi a sestrami, ktorí sú spoločne na hostine? Ako vyzerajú naše eucharistické slávenia?

3. Posledný element: Kde vzniká rozmnoženie chlebov? Odpoveď nájdeme v Ježišovej výzve k učeníkom „Vy im dajte...“, „dať“, deliť sa. O čo sa delia apoštoli? O to málo, čo majú: päť chlebov a dve ryby. Je to však práve tých päť chlebov a dve ryby, ktoré Pánovými rukami nasycujú zástup. Sú to práve učeníci, ktorí sú zmätení kvôli svojej neschopnosti a tomu málu, čo majú ponúknuť, ktorí usádzajú zástup a rozdeľujú – dôverujúc Ježišovmu slovu – chleby a ryby, ktoré nasycujú zástup. Toto vypovedá o tom, že v Cirkvi, ale aj v spoločnosti existuje kľúčové slovo, ktorého sa nesmieme báť, ktorým je „solidárnosť“, teda vedieť dať Bohu k dispozícii to, čo máme, naše malé schopnosti, pretože iba v delení sa, v darovaní bude náš život plodný a prinesie ovocie.
Solidárnosť: slovo, ktoré duch tohto sveta nemá rád!

Dnes večer nám Pán znovu rozdáva chlieb, ktorý je jeho telom a stáva sa darom. Aj my zakusujeme „Božiu solidárnosť“ s človekom, solidárnosť, ktorá sa nikdy nevyčerpá, solidárnosť, ktorá nás nikdy neprestane prekvapovať. Boh k nám prichádza v obete kríža, znižuje sa vstupujúc do temnoty smrti, aby nám daroval svoj život, ktorý víťazí nad zlom, egoizmom a smrťou. Ježiš sa nám aj dnes večer dáva v Eucharistii, zdieľa našu spoločnú púť, dokonca sa stáva potravou, skutočným jedlom, ktoré posilňuje náš život aj vo chvíľach, keď sa naša cesta stáva ťažkou a prekážky spomaľujú naše kroky. V Eucharistii nám Pán dáva kráčať po svojej ceste, tej ceste služby, vzájomného dávania, daru, a toho mála, čo máme a kým sme, ktorý, keď sa s ním delíme, stáva sa bohatstvom, pretože Božia moc, ktorá je mocou lásky, zostupuje na našu chudobu a premieňa ju.
Pýtajme sa dnes večer, adorujúc skutočne prítomného Krista v Eucharistii: nechávam sa ním premieňať? Nechávam, aby ma Pán, ktorý sa mi daruje, vyvádzal stále viac z môjho obmedzeného priestoru, aby som vyšiel a bez strachu sa daroval, delil a miloval Jeho a iných?
Drahí bratia a sestry, nasledovanie, spoločenstvo, delenie sa. Modlime sa, aby nás účasť na Eucharistii vždy provokovala každý deň nasledovať Pána, aby sme sa stali nástrojmi spoločenstva a delili sa s Ním a s našim blížnym o to, kým sme. Takýmto spôsobom bude náš život naozaj plodný. Amen.
Preklad: Jozef Šofranko SJ