Pápež František v katechéze: Cirkev nie je organizáciou, ale Božou rodinou
Svätý Otec dnes predniesol prvú zo série katechéz o tajomstve Cirkvi, ktorému sa chce
venovať aj počas nasledujúcich generálnych audiencií. Témou tej dnešnej bola Cirkev
ako Božia rodina. Na Námestí sv. Petra si ju vypočulo takmer osemdesiattisíc ľudí:
Drahí bratia a sestry, dobrý deň! Minulú stredu som zdôraznil hlboké puto
medzi Duchom Svätým a Cirkvou. Dnes by som chcel začať sériu katechéz o tajomstve
Cirkvi, o tom tajomstve, ktoré my všetci prežívame a ktorého sme súčasťou. Rád by
som tak urobil pomocou vyjadrení, ktoré sa v hojnej miere nachádzajú v textoch Druhého
vatikánskeho ekumenického koncilu. Dnešná prvá téma znie: Cirkev ako Božia rodina.
Počas uplynulých mesiacov som viackrát spomenul podobenstvo o márnotratnom synovi
alebo lepšie povedané, o milosrdnom otcovi (porov. Lk 15,11-32). Mladší syn opustí
otcov dom, všetko premrhá a rozhodne sa vrátiť späť, pretože si uvedomuje, že urobil
chybný krok. Nepovažuje sa však viacej za hodného byť synom a dúfa, že bude prijatý
aspoň medzi sluhov. Otec mu však beží v ústrety, objíme ho, navracia mu synovskú dôstojnosť
a pripraví mu oslavu. Toto podobenstvo, ako aj iné v evanjeliu, výrečne predstavuje
Boží plán s ľudstvom.
Aký je tento plán Boha? Chce z nás všetkých vytvoriť
jedinú rodinu svojich detí, v ktorej ho každý bude cítiť nablízku a vnímať, že je
ním milovaný - tak ako v evanjeliovom podobenstve – a zažívať vľúdnosť Božej rodiny.
Z tohto veľkého plánu vyrastá Cirkev, ktorá nie je akousi organizáciou ustanovenou
prostredníctvom dohody niekoľkých osôb, ale – ako viackrát pripomenul pápež Benedikt
XVI. – je Božím dielom, rodí sa práve z tohto plánu lásky, ktorý sa postupne realizuje
v dejinách. Cirkev sa rodí z Božej túžby povolať všetkých ľudí do spoločenstva s ním,
do priateľstva s ním, a dokonca mať účasť – ako jeho deti – na Božom živote. Samotné
slovo „Cirkev“, z gréckeho ekklesia, znamená „zhromaždenie“: Boh nás zvoláva,
pobáda nás, aby sme vyšli z individualizmu, z náklonnosti uzavrieť sa do seba a volá
nás, aby sme sa stali súčasťou jeho rodiny. Toto povolanie má pôvod v samom stvorení.
Boh nás stvoril, aby sme žili v hlbokom vzťahu s ním. Aj keď hriech prerušil toto
spojenie s ním, s inými i so stvorením, Boh nás neopustil. Celé dejiny spásy sú
príbehom Boha, ktorý hľadá človeka, ponúka mu svoju lásku a prijíma ho. Povolal Abraháma,
aby sa stal otcom mnohých, vyvolil si izraelský ľud, aby s ním uzavrel zmluvu, ktorá
zahrnie všetky národy a v plnosti času poslal svojho Syna, aby sa jeho plán lásky
a spásy uskutočnil v novej a večnej zmluve s celým ľudstvom. Pri čítaní evanjelií
vidíme Ježiša, ako okolo seba zhromažďuje malé spoločenstvo, ktoré prijíma jeho slovo,
nasleduje ho, kráča s ním po jeho ceste a stáva sa jeho rodinou. On v tomto spoločenstve
pripravuje a buduje svoju Cirkev.
Odkiaľ teda pochádza Cirkev? Rodí sa z najvyššieho
prejavu lásky na kríži, z otvoreného Ježišovho boku, odkiaľ vychádza krv a voda, symboly
sviatostí eucharistie a krstu. V Božej rodine, v Cirkvi, je oživujúcou miazgou Božia
láska, ktorá sa konkretizuje tým, že milujeme Boha a iných, všetkých bez rozdielu
a bez hraníc. Kedy sa Cirkev prejavuje? Pred dvoma týždňami sme túto skutočnosť
slávili: Cirkev sa prejavuje vtedy, keď Duch Svätý napĺňa srdcia apoštolov, pobáda
ich vyjsť a nastúpiť na cestu ohlasovania evanjelia a rozširovania Božej lásky. Aj
dnes niektorí povedia: „Kristus áno, Cirkev nie“ alebo „verím v Boha, ale neverím
kňazom“. Je to však Cirkev, ktorá nás privádza ku Kristovi a k Bohu. Cirkev je veľkou
rodinou Božích detí. Isteže, má aj ľudské aspekty. Tí, ktorí ju tvoria, pastieri a
veriaci, majú slabosti, nedokonalosti i hriechy, aj pápež, či nie? A má ich veľa!
Nádherné je však to, že si uvedomujeme, že sme hriešnici. Ak si to uvedomíme, nájdeme
Božie milosrdenstvo: Boh vždy odpúšťa. Nezabudnime na to: Boh vždy odpúšťa! Prijíma
nás vo svojej odpúšťajúcej a milosrdnej láske. Môžeme povedať, a je to tiež význačné:
Hriech je urážkou Boha, ale i príležitosťou pokoriť sa, aby sme si uvedomili, že jestvuje
niečo krajšie a tým je Božie milosrdenstvo. Myslime na to. Dnes si položme otázku:
Nakoľko milujem Cirkev? Modlím sa za ňu? Cítim sa byť súčasťou rodiny Cirkvi? Čo robím
preto, aby bola spoločenstvom, v ktorom sa každý cíti prijatý a pochopený, zažíva
lásku a milosrdenstvo Boha, ktorý obnovuje jeho život? Viera je dar a skutočnosť,
ktorá sa nás osobne dotýka. Boh nás volá, aby sme našu vieru prežívali spoločne ako
rodina, ako Cirkev.
Prosme Pána, osobitne v tomto Roku viery, aby naše spoločenstvá,
celá Cirkev, boli čoraz viac pravými rodinami, ktoré žijú a rozširujú Božiu lásku.
Ďakujem. Preklad: Agnes Jenčíková CJ